Islamský štát by vytvorením nárazníkovej zóny prišiel o dôležité zásobovacie trasy a do zóny by sa vraj mohli uchýliť aj niektorí sýrski utečenci z táborov v Turecku. Zónu majú podľa dohody medzi Washingtonom a Ankarou zabezpečiť americké lietadlá, ktorým Turecko poskytlo základňu v juhotureckóm Incirliku. Nemalo by však ísť o bezletovú zónu, o ktorej vznik Turecko dlhodobo usiluje.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu zdôraznil, že Ankara ani Washington nemieni poslať do Sýrie pozemné vojská. Kontrolu nad pásmom pozdĺž tureckej hranice by mala podľa neho prevziať umiernená sýrska opozícia.
Ak sa Spojené štáty a Turecko dohovoria na vytvorení nárazníkovej zóny na severe Sýrie, znamenalo by to výrazne väčší rozsah americkej leteckej kampane proti pozíciám islamistov v krajine rozvrátenou občianskou vojnou. Na druhej strane by táto dohoda mohla skomplikovať doterajšiu spoluprácu medzi západnými mocnosťami a Kurdmi, ktorí sú ako jedni z mála v boji proti radikálom úspešní, uviedla BBC.
Časť severnej Sýrie ovládajú kurdské milície, ktoré sú rozhodne proti akejkoľvek tureckej intervencii. V pondelok kurdskí bojovníci z jednotiek YPG oznámili, že boli napadnutí Turkami západne od mesta Koban.
Turci ale neskôr odmietli, že by Kurdov v Sýrii napadli. Tí vraj ostávajú „mimo pôsobnosť súčasného vojenského úsilia“. Nemenovaný turecký úradník americkému denníku Washington Post povedal, že nedávne vojenské operácie slúžia na „neutralizovanie bezprostredného bezpečnostného ohrozenia Turecka“. Turci v posledných dňoch zasiahli v Sýrii proti islamistom a v Iraku proti bojovníkom Strany kurdských pracujúcich (PKK).
