V hrobkách mexických narkobaronov sa dá kráľovsky žiť

388

Hovorí sa, že peniaze si človek do hrobu nevezme, to však neplatí pre členov obávaného kartelu Sinaloa. Títo mexickí narkobaroni stavajú na obdiv svoje bohatstvo, ktoré získali z nelegálneho obchodu s drogami, aj po svojej smrti. Budujú si honosné mauzólea, ktoré stoja o dosť viac ako priemerný rodinný dom v Mexiku. Cintorín Jardines del Humaya v mexickom Culiacán sa tak stal v posledných rokoch vyhľadávanou turistickou destináciou, pretože niečo také sa vo svete len tak nevidí. Miestami to tam vyzerá ako v luxusnej vilovej štvrti.

Navštíviť cintorín na jednom z najnebezpečnejších miest sveta znie síce ako trochu šialený a morbídny nápad, však nikde nenájdete pohromade toľko výstavných hrobiek ako tu. Pripomínajú skôr honosné paláce, dvojposchodové vily, panteóni či kaštiele. Luxusné sú však nielen navonok, ale aj vo vnútri. Mnoho z nich je totiž moderne zariadených, že si o niečom takom obyčajní Mexičania môže nechať len zdať. Majú klimatizáciu, sú v nich obývacie izby, spálne i plne vybavená kuchyňa, sú zabezpečené alarmovým systémom a nepriestrelnými oknami, nechýba samozrejme ani wi-fi pripojenie. Rodina alebo priatelia, ktorí hrobku navštívia, tak tu môže stráviť celkom príjemný pobyt.

„Je to výrazom moci, ktorú skôr mali, vyjadrením túžby po večnom živote, ktorá ich každej ľudskej bytosti vlastná,“ povedal profesor filozofie Juan Carlos Ayala z Nezávislé sinaloaské univerzity. Podľa neho cena týchto mauzóleí sa vyšplhá až na 390 000 dolárov, avšak ako britský denník Daily Mail vlani zistil, niektoré stoja ešte viac. Tak napríklad masívny pohrebný komplex postavený pre Artura Guzmana Loeru, brata neslávne presláveného ‘El Chapo’ Guzmana, údajne vyšiel na 1 200 000 dolárov. Mauzóleum Artura Beltrana Lyvy, zvaného boss všetkých bossov, ktoré pripomína skôr menšiu hradnú pevnosť, avšak vybavenú satelitom a wi-fi pripojením, stálo okolo 600 000 dolárov.

„Tieto hrobky dávajú zachráneným na vedomie, že pochovaný bol významnou osobnosťou,“ upozorňuje Ayala. Práve to ale vadí mexickým úradom, ktoré v súčasnosti zvažujú stavby tohto typu zakázať, aby nemali zlý vplyv na mládež a nepodnecovali v nich túžbu pridať sa k narkomafii.