Nižší počet vysokoškolákov bude pre niektoré školy znamenať buď ich zánik, zlučovanie alebo okliešťovanie odborov. Niektoré školy ponúkajú už viac miest, ako je uchádzačov..
Na Slovensku je celkovo 36 vysokých škôl, z nich 13 je súkromných. O štúdium na nich malo záujem 60-tisíc študentov. „Školy budú musieť o študenta viac bojovať preukázanou kvalitou, čo sa prejavuje už teraz. Pokles záujmu o štúdium je menej výrazný u kvalitnejších fakúlt a ako jedni z mála zaznamenali nárast záujmu práve stabilní lídri,“ tvrdí vo svojom hodnotení Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA).
Agentúra zoradila viac ako stovku fakúlt podľa ich kvality do rebríčka. Rozdelila ich do 11 skupín podľa odborov. Prvé miesto si vo svojich oblastiach tradične udržali Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach či Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Hodnotilo sa podľa piatich hlavných kritérií – vzdelávania, teda počtu študentov a pedagógov, atraktivity štúdia, teda záujmu o štúdium, a to aj zo strany zahraničných študentov, podielu nezamestnanosti absolventov za tri roky, vedy a výskumu, doktorandského štúdia a grantovej úspešnosti.
Kvalitnejšie fakulty podľa ARRA zaznamenali menej výrazný pokles záujmu o štúdium na ich škole. Tie, čo sú stabilne na prvých priečkach, mali vlani dokonca nárast. „Až na spomenutých lídrov a niekoľko ďalších fakúlt Slovenskej technickej univerzity a Ekonomickej univerzity bol u takmer všetkých ostatných fakúlt zaznamenaný medziročný pokles záujmu o štúdium,“ uvádza sa v hodnotení.
. Pokles počtu vysokoškolákov súvisí aj s demografickým vývojom. „Aj keď počet uchádzačov o štúdium klesá od roku 2007, v tomto roku bola prvýkrát prekročená hranica, pri ktorej je počet uchádzačov nižší ako plánovaný počet prijatých,“ upozorňuje Ivan Ostrovský z ARRA. Počet záujemcov o vysokú školu bude podľa odhadov najbližšie takmer desaťročie neustále klesať. Na terajšiu úroveň by sa mohol dostať až v roku 2030. „Mladí ľudia si zrejme viac vyberajú tradičné fakulty, ktorých absolventi majú vyššiu zamestnateľnosť,“ hovorí Smieško
Tento trend pre školy, o ktoré je slabý záujem, znamená riziko zániku. Podľa Ostrovského sú väčšmi ohrozené súkromné vysoké školy, kde sa za štúdium platí.
Väčšia ponuka ako dopyt síce prináša silnejší súboj medzi školami, na druhej strane na vysokú školu sa môže dostať každý záujemca s maturitou. Umožňuje to aj systém financovania, pri ktorom sú vysoké školy do veľkej miery závislé od počtu študentov, a preto prijímajú študentov na bakalárske aj magisterské štúdium bez ohľadu na ich kvalitu. Závislosť vysokých škôl od počtu študentov vedie zároveň k znižovaniu nárokov na nich a ich štúdium, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu vysokoškolského štúdia.
Podľa Smieška v záujme zvyšovania kvality vysokých škôl by sa malo zvýšiť ich financovanie. Na verejné vysoké školy dáva Slovensko podstatne menší podiel financií ako v susedných štátoch. „Kvalita nesúvisí len s tým, či je vysokých škôl veľa, ale aj s tým, v akých podmienkach pracujú, ako majú vybavené laboratóriá a podobne. Ako sa hovorí, ak nemáte husle, ťažko sa na nich naučíte hrať,“ dodáva. Zmeniť by sa podľa neho mal aj systém rozdeľovania financií medzi verejnými vysokými školami. „Ministerstvo školstva už dlho sľubuje, že sa prejde na nový systém, ktorý bude viac zohľadňovať kvalitu výstupov tak z hľadiska vedeckých výsledkov, ako aj uplatnenia absolventov v praxi,“ dodáva.
Rezort školstva v upravenom návrhu Správy o stave školstva sľubuje dať o 20 miliónov ročne viac vysokým školám z domácich a európskych zdrojov, zatiaľ sa však na tom nedohodol s rezortom financií. Naopak, v návrhu rozpočtu na budúci rok sa predpokladajú ešte menšie výdavky na vysoké školy ako tento rok. Úprava financovania vysokých škôl tak, aby sa výraznejšie zohľadňovala veda a výskum na školách, by mala prísť po novej komplexnej akreditácii vysokých škôl, ktorá sa má spustiť na budúci rok. Pre pravidlá akreditácie, ktoré hodnotia činnosť vysokých škôl za uplynulých šesť rokov, pripravila však opozícia podnet na Ústavný súd.
Najlepšie fakulty
Technické Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Bratislava
Prírodovedecké Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Bratislava
Lekárske Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin
Agro Lesnícka fakulta TUZVO, Zvolen
Ekonomické Ekonomická fakulta TUKE, Košice
Spoločenskovedné Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, Bratislava
Filozofické Fakulta humanitných vied ŽU, Žilina
Právnické Právnická fakulta TU, Trnava
Pedagogické Pedagogická fakulta TU, Trnava
Umelecké Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
Teologické Teologická fakulta TU, Trnava
Najhoršie fakulty
Technické Fakulta špeciálnej techniky TUAD, Trenčín
Prírodovedecké Fakulta prírodných vied UMB, Banská Bystrica
Lekárske Fakulta zdravotných odborov PU, Prešov
Agro Drevárska fakulta TUZVO, Zvolen
Ekonomické Ekonomická fakulta UJS, Komárno
Spoločenskovedné Fakulta verejnej správy UPJŠ, Košice
Filozofické Filozofická fakulta UCM, Trnava
Právnické Právnická fakulta UMB, Banská Bystrica
Pedagogické Fakulta športu PU, Prešov
Umelecké Fakulta dramatických umení AU, Banská Bystrica
Teologické Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK, Bratislava
