Zdesenie vedcov: „Stonehenge“ v Nemecku slúžil k rituálnym vraždám!

120

Starodávny drevený henge objavený neďaleko Berlína vydal svoje strašné tajomstvo a pridal nelichotivý aspekt prehistorickým monumentom, ako bol slávny Stonehenge. Nemeckí archeológovia v ňom odkryli pozostatky násilne usmrtených žien a detí!

Kruhové monumenty ako britský Stonehenge sú staršie, než kam siaha ľudská pamäť. Príbehy o druidoch a ich magických obradoch vznikli až dlho potom, čo ľudia na pôvodný účel vztýčených kameňov zabudli. Len ťažko sa dá uhádnuť, akú úlohu zohrali v neolitických kultúrach. Vieme, že mnohé z nich boli usporiadané v zhode s postavením a pohybmi Slnka a hviezd. Mohli tak plniť funkciu astronomickej pozorovateľne alebo byť niečím, čo možno nazvať kamenným kalendárom. Podľa nájdených artefaktov možno usúdiť, že sa mohli využívať aj na ceremóniám, oslavám, liečenie chorých i uctievanie mŕtvych. Teraz do tejto mozaiky vstúpil nový prvok – ľudské obete. Naznačujú to posledné vykopávky u nemeckého mesta Pömmelte. V roku 1991 tu boli odkryté pozostatky pravekého henge, ktorý na rozdiel od svojho slávnejšieho vrstovníka z Wiltshire bol postavený z dreva. Drevené palisády spolu s priekopami a valmi tvorili sedem sústredných prstencov, pričom ten vonkajší mal priemer 35 metrov.

V mieste pömmeltského henge objavili archeológovia rozbité keramické poháre, kamenné sekery aj zvieracie kosti, ktoré svedčia o tom, že sa tu ľudia schádzali a usporiadali spoločné akcie či rituály. Radiokarbonovým datovaním vedci zistili, že henge vznikol okolo 2300 rokov pred naším letopočtom a ľudia ho užívali zhruba 300 rokov. Pochádza tak zhruba z rovnakej doby ako Stonehenge.

Posledný výskum v Pömmelte priniesol aj niekoľko nepríjemných nálezov: ostatky žien a detí, ktorých lebky a rebrá neolitickí ľudia dolámali a tela bez stopy akejkoľvek úcty hodili do jamy nájdenej vnútri jedného z kruhov.

„Posledné chvíle týchto obetí boli strašné; vyzerá to, že ich hodili alebo strčili do jamy, najmenej jedno z deti malo pritom zviazané ruky,“ uviedol v rozhovore pre LiveScience nemecký archeológ André Spatzier. S tým však kontrastujú hroby dospelých mužov (vo veku 17-30 rokov), nájdených vo vonkajšom kruhu. Tieto ostatky nepreukazujú žiadne stopy po násilí a skôr sa zdá, že boli pochované s hlavou na východ, čo poukazuje na náboženský rituál a spoločenský status zomrelých.

„Zostáva nejasné, či jedinci boli rituálne zabití alebo či ich smrť bola následkom mezikmenového konfliktu, ako napríklad prepadnutia,“ hovorí archeológ. Otázkou je, prečo boli tak brutálne obetované práve ženy a deti.

Vyradenie monumentu z prevádzky

Henge v Pömmelte doslúžil niekedy okolo roku 2050 pred naším letopočtom, archeológovia sa domnievajú, že bol úmyselne zničený. V jamách po palisádach boli totiž uložené rozbité artefakty a vonkajší kruh bol plný popola zo spáleného dreva. Tiež priekopy boli zasypané hlinou.

„Vyzerá to, že vytiahli koly, vložili obetiny do jám a pravdepodobne spálili všetko drevo a zasypali tým henge,“ povedal Spatzier webu LiveScience. „Takto ukončili všetky jeho funkcie. Henge bol stále viditeľný nad zemou, ale ako zahádzaná prepadlina.“ Napriek tomu si ešte nejaký čas uchoval svoj lokálny význam súdiac podľa toho, že sem bola okolo 1900 pr. N.l. premiestnená kostra jedného muža.

Nálezy z Pömmelte dokazujú, že kruhové monumenty nie sú zďaleka len britským unikátom, ako sa predtým súdilo. „Jedinečnosť Stonehenge striktne povedané spočíva v jeho monumentálnej megalitickej architektúre,“ dodáva Spatzier.