Majiteľom vozidla bol v tridsiatych rokoch istý George Nielli z Paríža. Ten ho predal pretekárovi René Dreyfusovi, ktorý sa zúčastnil niekoľkých veľkých cien. Ten ho ale následne prehral v pokri so známym švajčiarskym playboyom Adalbertem Bodé. A posledným majiteľom vozidla sa nakoniec stal Marco Schmucklerski, rodák z Zürichu s poľskými koreňmi.

Bode ale za vozidlo, keď ho prevážal z Francúzska do Švajčiarska, nezaplatil clo a potrebné poplatky. Schmucklerski to najskôr vôbec nevedel. Úrady však na to prišli a nepreclené vozidlo Schmucklerskému zhabali priamo v jeho garáži. A rozhodli, že má byť zlikvidované, pretože Schmucklerski clo zaplatiť nechcel. Vozidlo tak bolo úradne zlikvidované tým, že bolo potopené do jazera Maggiore.Až v roku 1967 vozidlo na dne jazera objavil potápač Ugo Pillon. Od tej doby sa miestni potápači k vraku Bugatti veľmi radi potápali. A nakoniec ho v roku 2009 miestny potápačský klub vytiahol na breh. Následne došlo k udalosti, ktorá osud auta významne posunula. Jeden z miestnych mladíkov, ktorý bol súčasne člen potápačského klubu, Daman Tamagni bol zavraždený a potápači chceli vybrať nejaké peniaze na založenie nadácie pre boj s násilím. Rozhodli sa, že Bugatti opraví a predajú. Tridsať dobrovoľníkov po dobu deviatich mesiacov pracovalo na tom, aby vozidlo uviedli do čo najlepšieho stavu. V roku 2010 išlo vozidlo do aukcie a bolo predaných za 370 000 dolárov zberateľmi Petrovi Mullin, ktorý prevádzkuje vlastné automobilové múzeum. Vďaka týmto peniazom skutočne bolo možné založiť neziskový fond, ktorý nesie Tamagniho meno.

SÚVISIACE ČLÁNKYVIAC OD AUTORA