Večerné ulice Prahy 19. a začiatku 20. storočia sa stali miestom prostitútok a sexuchtivých mužov. Na území celého mesta rástli „bordely“ ako huby po daždi. Najdivokejšie to bolo vo vtedajšej štvrti Jozefov. Kňažky lásky obšťastňovali ako boháčov na služobných cestách v Maiselovej ulici, tak okoloidúcich v dnešnej Jozefskej ulici. Kúsok od Cigánskej synagógy v dnešnej U Radnice zase klientov i seba uspokojovala ryšavá nymfomanka. Jedna ulica vtedy dokonca pripomínala dnešný Amsterdamský „Red Lights District“ plný nevestincov.
Vykričaný dom, bordel alebo hampejz, to boli názvy, akými sa v 19. a prvej polovici 20. storočia tieto podniky označovali. Praha ich bola až do abolice v roku 1922 plná. Pracovali v nich väčšinou mladé ženy, ktoré predávali svoje telo výmenou za niečo ďalšie. „Formy ženskej predajnosti – prostitúcia – sú rôzne, pretože ako už Eva sa predala zvodcovi – hadovi za jediné zakázané jablko, predávajú sa bohaté ženy až doteraz za zlato a klenoty a chudobné – za pár korún alebo halierov,“ všíma si Karel Ladislav Kukla v knihe Pražské bahno.
Prostitútky z obdobia 2. svetovej vojny v meste hriechu uspokojovali vojakov i mafiánov
Vo vtedajšom meste dievčatá „rozťahovali nohy“ v mnohých legendárnych nevestincoch po celej Prahe. Takými bol napríklad najluxusnejší nevestinec v dome U Červeného páva. Sexuálni nadšenci ho premenovali na salón Gogo a chodili do neho „na lov kamzíkov“. V Apolinárskej ulici zase stávala Jedová chyža. Plnila funkciu krčmy aj centrálneho stanovišťa ľahkých žien. Tie mali dokonca svoju hymnu:„U nás v chýši Jedové, líbánky jsou medové. Deset děvčat bylo nás, k omlazování byl čas“.
- Jedová chyža bola od stredoveku do začiatku 20. storočia krčma na pražskom Karlovom sprevádzaná radom legiend a zlou povesťou. Známa je okrem iného vďaka československému televíznemu kriminálnemu seriálu Hriešni ľudia mesta pražského ako „brloh pražskej galérky“.
Najviac ale kvitlo poeticky označené Venušino umenie vo vtedajšom starom Jozefovom, štvrti prelietavej lásky. A to až do asanácie medzi rokmi 1849 a 1900.
