Táto štúdia naznačuje, že by ľudstvo, tak ako ho poznáme, mohlo v niekoľkých ďalších dekádach tiež dôjsť k svojmu zániku, podľa určitých modelov, ktoré boli u týchto predošlých civilizácií vypozorované. Fabweb.org informuje: Ak sa pozrieme späť do histórie, 3000 – 5000 rokov, zistíme, že historické záznamy jednoznačne ukazujú, ako boli predchádzajúce pokročilé a komplexné civilizácie rovnako tak náchylné k zničeniu ako je tá dnešná. Tieto historické vzorce viedli vedcov k spochybneniu budúcej existencie spoločnosti a civilizácie súčasnosti.
Mezopotámie, mesto UR, založené v V tisícročí pred naším letopočtom, opustené v IV storočí pred naším letopočtom. Keby sme sa pozreli ešte ďalej, viac ako 10 000 rokov, stretli by sme sa s evidenciou vyspelých civilizácií, ktoré zrejme predchádzali Inkov, Olmékov a starovekej egyptskej civilizácie, alebo tiež vyspelé prastarej civilizácie Mezopotámie. Je ťažké prehliadnuť opakujúce sa vzorce, ktoré boli identifikované učencami vo väčšine týchto civilizácií. Štúdia NASA poskytuje jasnú evidenciu toho, akou cestou sa uberali starobylé civilizácie po tisíce rokov na planéte Zem. Mnohými ľuďmi je tento vývoj vnímaný ako znamenie, ktoré jasne ukazuje, že starobylé civilizácie sa niekoľkokrát naštartovali znova. Určité faktory sa neustále opakovali a boli hlavným vinníkom zániku týchto civilizácií, ktoré tu našej predchádzali. V správe od NASA matematik Safa Motesharri a jeho model „Ľudské a prírodné dynamiky“ uvádza, že „proces vzniku a zániku je v skutočnosti opakujúcim sa cyklom, ktorý je v histórii po celý čas.“ „Zánik Rímskej ríše, či podobne (nie ak viac) vyspelé Dynastia Chan, Mauryjské či Guptovské ríše, rovnako ako viac vyspelejšia mezopotámska ríša, sú dôkazom, že aj vyspelé, vzdelané, komplexné a kreatívne civilizácie sú nielen krehké, ale aj nestále.“
Táto štúdia dospela k záveru, že sú dve kľúčové spoločenské rysy, ktoré prispeli k zániku všetkých týchto skorších vyspelých civilizácií. Sú to „využívania zdrojov do maxima, ktoré je spojené s veľkou ekologickou zaťažiteľnosťou“ a „ekonomická stratifikácia spoločnosti na elity (bohatí) a masy (prostí ľudia, chudobní).“ Tieto sociálne fenomény zohrali „centrálnu úlohu v charaktere alebo v procese tohto kolapsu, „a to vo všetkých prípadoch“ za posledných päť tisíc rokov. „Aj napriek tomu, že sa naša civilizácia nachádza vo veľmi pokročilej technickej fáze vývoja, tak to neznamená, že by sme mali byť zachránení pred hroziacim chaosom. V tejto štúdii sa uvádza, že „technologická zmena môže zvýšiť efektivitu použitia zdroja, avšak tiež môže viesť k zvýšeniu konzumácie týchto zdrojov na osobu a býva zdrojom zvýšeného rozsahu ťaženie týchto zdrojov. Jedným z najlepších príkladov zmiznutej vyspelej starobylej civilizácie je Mezoameriky.
Ak sa zameriame na starovekú Mayskú civilizáciu tak zistíme, že niekoľko faktorov zohralo v rozpadu tejto ríše kľúčovú úlohu. Väčšina bádateľov by sa zhodla, že odlesňovanie, hladomor a sucho patrili k tým kľúčovým. Podobné príčiny možno nájsť aj u ďalších civilizácií po celej planéte. Motesharrei a jeho kolegovia tvrdia, že za podmienok, ktoré „úzko reflektujú realitu súčasného sveta …. zisťujeme, že vyhnutie sa zániku je ťažké. „V prvom z týchto scenárov sa civilizácie:“ … zdá byť na udržateľnej ceste, a to po dlhú dobu, avšak aj pri optimálnom užívaní zdrojov sa už pri veľmi malom množstve elít dopracujeme k tomu, že táto skupina ľudí začne konzumovať príliš, čo vedie k hladomoru medzi prostými ľuďmi. To nakoniec zapríčiní kolaps spoločnosti. Je dôležité poznamenať, že typ tohto zániku je spôsobený nerovnosťou, ktorá znamená stratu robotníkov a nie zničenie prírody. „
