Ukazuje sa tak, že situácia sa po týždňoch plamenných výziev a vojenských manévrov začína vracať do normálu.
„Do minulého mesiaca boli členovia Červených gárd a ďalší rezervisti v uliciach, oblečeny v uniformách, so zbraňou v ruke a batohom na chrbte. Teraz sa z nich stali obyčajní robotníci s lopatami a motykami, ktorých úlohou je zbierať mrvu, ktorá sa používa ako prírodné hnojivo, „uviedli internetové spravodajské stránky DailyNK.com, ktoré čerpajú informácie od siete reportérov priamo na severokórejskom území.
Podľa denníka The Independent bola na poľné práce povolaná štvrtina severokórejskej populácie, teda asi šesť miliónov ľudí. Zbedačená krajina trvalo zápasí s kritickým nedostatkom potravín a sezónna poľnohospodárska činnosť je pre zabezpečenie jedla kľúčové.
Spomienky na poľné práce má tiež Aj So-jon, ktorá pôsobila v armáde blízkosti citlivej námornej hranice s Južnou Kóreou. V čase krízy na Kórejskom polostrove v roku 1993 dostala ostrú muníciu a helmu, čoskoro sa ale ocitla späť tam, kde so svojimi kolegami trávila najviac času – medzi roľníkmi sejúcími ryžu, kapustu, fazuľu, kukuricu, zemiaky a cibuľu.
„S oceľovými prilbami na hlavách sme mierili na farmu,“ spomína teraz 39 ročná Aj So-jon. „Niekedy sme vykopávali lastúrniky a ďalšie morské živočíchy z bahna na pobreží.
Tí boli určene na vývoz do Číny, pretože za ne bolo možné získať pre KĽDR tvrdú menu.
