Sedemhodinové rokovanie euroskupiny v Luxemburgu sa skončilo až o polnoci a podľa očakávania pre Grékov neprinieslo prevratné novinky.
Luxemburský premiér a predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker však uviedol, že 17 členských krajín eurozóny nepodporuje scenár gréckeho štátneho bankrotu a ani neobhajuje odchod tejto krajiny z eurozóny.
Azda najväčším prekvapením bolo vyhlásenie Junckera, že zrušil summit lídrov eurozóny plánovaný na 13. októbra, na ktorom sa malo definitívne rozhodnúť o pridelení pomoci Aténam v sume osem miliárd eur. Podľa slov belgického ministra financií Didiera Reyndersa sa tak stalo potom, ako grécky šéf financií svojich partnerov ubezpečil, že do druhej polovice novembra je v štátnej kase dosť peňazí na vyplácanie miezd štátnym zamestnancom a dôchodkov pre penzistov. To podľa Reyndersa poskytne eurozóne dostatok času na preskúmanie správy expertov Trojky, čiže audítorov z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorí podrobne analyzujú súčasný stav gréckych štátnych peňazí.
Grécky minister Evangelos Venizelos informoval o procedúrach, ktoré grécka vláda prijíma na konsolidáciu vo fiškálnej a štrukturálnej oblasti.
„Nový rozpočet pre budúci rok je veľmi ambiciózny a našim cieľom je po prvýkrát po mnohých rokoch zaznamenať plusový rozpočet vo výške 3,2 miliárd eur,“ povedal.
Šéf euroskupiny Juncker rozhodne poprel úvahy, že Grécko môže rozhodnúť o opustení eurozóny, ako aj „fámy“ o gréckom bankrote. Zároveň dodal, že medzi ministrami vládne zhoda v názore na to, že treba zvýšiť účinnosť Európskeho fondu finančnej stability (ESFS).
„Mali sme prvé diskusie o tom, ako maximalizovať účinnosť eurovalu ako nástroja. Je ešte veľa práce pred nami a táto práca na zefektívnení európskeho finančného mechanizmu bude zhodnotená na nasledujúcom stretnutí euroskupiny,“ vyhlásil Juncker.
