Po celej krajine sú ich desiatky, od materských škôlok až po univerzity. Teraz však bojujú o prežitie.
Južná časť Čoson, vašej vlasti, ovládajú americké bábky zo Soulu. Washington s ich pomocou rozpútal kórejskú vojnu. A vy ste v Japonsku preto, že si z vašich rodičov imperialisti urobili vojnových otrokov a odvliekli ich do svojich tovární. Zhruba toto podľa reportérov časopisu The Economist počúva osemtisíc mladých Kórejčanov v 70 školách, ktoré už sedem desiatok rokov fungujú po celom Japonsku.
Od ostatných vzdelávacích zariadení sa vedľa svojrázneho poňatia moderných dejín líšia aj vyučovacím jazykom. V hodinách sa hovorí kórejsky a japončinu, ktorú veľká časť žiakov používa aj doma, miestni učitelia nepočuju príliš radi. Samozrejme s výnimkou samotných hodín japončiny. Vrcholom každého školského roka je starostlivo pripravená exkurzia do Pchjongjangu, kam sa žiaci japonských škôl len tak nedostanú.
Inak však školy dodržiavajú japonske osnovy, vedľa matematiky a prírodných vied vyučujú treba aj angličtinu. Zhruba 40 percent absolventov podľa spravodajskej agentúry Bloomberg bez problému prechádza na japonske univerzity.
„Keď som do tejto školy v šesťdesiatych rokoch prišiel ako žiak, bolo nás asi 500. To bol vrchol. Krátko potom odišlo šesť ľudí z každej triedy späť do Čosonu,“ rozpráva Kang Mun-sek. Dnešný riaditeľ kórejskej základnej školy v Kawasaki už na chodbách stretáva oveľa menej žiakov, tento rok ich hodiny navštevuje 58.
