vzdali sa dokonca svojich záchranných viest. Pri záchrane ostatných ti najstatočnejší zomreli.
Trajekt stroskotal minulý týždeň, v stredu ráno miestneho času, neďaleko pobrežia Kórejského polostrova, a to počas plavby na ostrov Čedžu. Na palube v tej dobe bolo 476 ľudí, z toho 339 detí a učiteľov na školskom výlete. Počet obetí sa teraz zastavil na čísle 121, ďalších 181 ľudí je nezvestných. Za vinníkov nešťastia sú takmer jednohlasne označovaní členovia posádky na čele s kapitánom. Svedkovia dramatických udalostí a následných záchranných prác však ponúkajú úplne iný pohľad na údajnú neprofesionalitu posádky. Keď sa obrovský trajekt začal potápať, veľa jej členov nasadzovalo vlastný život pri záchrane cestujúcich. Jednou z nich bola aj stevardka, ktorá zachránila skupinku teenagerov. V zmätku stačila podľa svedkov vyhlásiť, že je jej „povinnosťou zostať na palube“. Neskôr ju záchranári našli mŕtvu.
Ďalší vyššie postavení členovia posádky potom síce z potápajúceho sa trajektu unikli na menších záchranných lodiach, neodplávala však do bezpečia a riskovali vlastný život v snahe zachrániť čo najviac ľudí, ktorí naskákali do mrazivej vody alebo sa snažili utiecť cez okná trajektu.
Kapitán mal zostať, myslí si hrdinský kormidelník
Podľa 57ročného kormidelníka Oh Jong – Seok sa posádka spolu s ním snažila rozbiť okná a zachránili takto šesť ľudí. „Urobili sme veľa ťažkej práce, médiá to však podľa všetkého nezaujíma. Namiesto toho tvrdia, že celá posádka utiekla,“ uviedol Oh a dodal, že nechápe, prečo kapitán opustil loď tak skoro. „Kapitán mal zostať, aj keby to znamenalo jeho smrť,“ myslí si statočný kormidelník, ktorý je však podľa vyšetrovateľov jedným z ľudí, ktorí môžu stáť za havárií trajektu.
Nielen on však preukázal veľké hrdinstvo. „Jeho posledné slová boli ‘ Pokúsim sa zachrániť tie deti ‘,“ uviedla pre server independent.co.uk Ahn So – hjun, manželka jedného z nezvestných členov posádky. Manžel jej svoje posledné slová telefonoval po tom, čo sa trajekt začal potápať.
Koo Bon – hje, jeden z preživších cestujúcich, agentúre AP prezradil, že na tretiu palube nebol dostatok záchranných viest pre všetkých pasažierov. Posádka – dvaja muži a dve ženy – sa podľa neho kvôli tomu vzdala svojich viest a prenechala ich cestujúcim.
Park Ji – young zachraňovala podľa svedkov cestujúcich až do poslednej chvíle. A to aj napriek tomu, že sama nemala záchrannú vestu. 22-ročná Jihokorejka vraj študentom hovorila, že posádka musí na lodi zostať ako posledný a že sa s nimi neskôr stretne. O niekoľko hodín neskôr jej telo vyzdvihli z mora záchranári.
Stroskotanie trajektu Sewol je jedným z najhorších nešťastí v moderných juhokórejských dejinách. Skoro tri stovky obetí si vyžiadalo potopenie trajektu pri západnom pobreží krajiny v roku 1993. O dva roky neskôr zahynulo viac ako 500 ľudí pri zrútení strechy nákupného strediska v Soule.
