Zistili to redaktori denníka The Guardian a britskej televízie Channel 4 na základe materiálov, ktoré im dodal Edward Snowden.
Každý deň prešlo sitom americkej Národnej bezpečnostnej agentúry ( NSA ) v priemere 200 miliónov textových správ plných kontaktných údajov, termínov obchodných stretnutí alebo citlivých údajov o kreditných kartách. Agentom prišli vhod aj informácie o zameškaných hovoroch. Tých dostávali denne asi päť miliónov, poslúžili najmä na získavanie prehľadu o tom, s ktorými ľuďmi je majiteľ telefónu v kontakte.
Uvítanie v cudzej krajine spojené s informáciami o cenách hovorov, správ a pripojenie k internetu poskytovalo agentom solídny prehľad o cestovaní osôb, ktorých pohyb tajnú službu zaujímal.
NSA však podľa dokumentov, ktoré vyniesol jej bývalý zamestnanec Edward Snowden a na základe ktorých rozbehli investigatívni novinári z denníka The Guardian svoje pátranie, nešpehovala iba podozrivých jednotlivcov. Dômyselné programy Dishfire a Prefer monitorovali podľa britskej tajnej služby GCHQ „takmer všetko, čo dokázali“. A to údajne vrátane súkromných konverzácií ľudí, u ktorých žiadne podozrenie nebolo.
