Dobrodruhovia chceli bez jedla a oblečenia vydržať tri týždne v džungli. Skoro neprežili

291

Dokáže človek prežiť uprostred nemilosrdnej džungle? To sa rozhodli zistiť dvaja mladí Briti. Kvôli vážnej komplikácii museli ale experiment po šestnástich dňoch prerušiť.

Daniel Olifi (26) a James Moynihan (27) sa rozhodli podniknúť odvážnu výzvu. Len s minimom pomôcok, žiadnym jedlom a oblečením sa vydali do dažďového pralesa v malajskom Kuantanu. Tu chceli prečkať minimálne tri týždne. Nakoniec museli ale experiment ukončiť o päť dní skôr. Každý deň pre nich poskytoval množstvo prekážok, či už to bol boj so všadeprítomnými komármi, nízkymi teplotami, plazov alebo nedostatkom jedla.

„Miestami to bolo naozaj desivé,“ spomína Daniel. „Chodili sme spať s vedomím, že nám do prístrešku možno vlezie had a ráno sa už neprebudíte. Na hada môžete tiež kedykoľvek šliapnuť, bez toho aby ste to vedeli, alebo vám hrozí podchladenie. Uvedomujete si: ‘Sakra! Presne takto umierajú všetci tí idioti v divočine, ktorých potom už nikto nenájde.’ „

Ich strava sa scvrkla na bobule a hmyz, čo spôsobilo úbytok svalovej hmoty. Dohromady prišli za šestnásť dní o dvadsať kíl.

Zavraždený misionár chcel svojím činom na našu planétu zoslať apokalypsu!

Nakoniec to ale nebol ani hlad, ani neustále útoky hmyzu, čo ich donútilo pobyt v džungli prerušiť. Keď jedného dňa rezali veľké listy, ktoré ich mali ochrániť pred búrkou, Daniel spadol a poranil sa o mačetou. Ranu sa pokúsil utesniť lepidlom, ale ani to nezabránilo nákaze baktérií. Na ďalší deň sa poranenie zhoršilo a začalo zapáchať hnisom. Dvojica sa preto rozhodla svoj pobyt predčasne ukončiť.

Aj cez to, že experiment bol ďaleko ťažší, než počítali, a skoro ich stál život, ničoho neľutujú. „Každý bude niekedy čeliť otázke života a smrti, ale normálne si to nemôžete naplánovať. Väčšina ľudí by takýmto situáciám ani nečelila dobrovoľne. Ja to urobil a bol to ten najviac uspokojujúci hazard, ktorý som kedy podstúpil, pretože teraz môžem povedať, že som zažil, aké to je skutočne žiť,“ hovorí James.

Daniel dodáva: „Chceli sme urobiť niečo inšpirujúce a epického, niečo, čo môžete urobiť len raz za život. Žijete len raz, takže by ste mali skúsiť čokoľvek, čo je možné. Chceli sme ukázať, že každý môže posunúť svoje hranice.“

Ich cesta na bicykloch okolo sveta skončila v Mexiku, kde ich popravili