Štruktúra miestnych povstaleckých skupín umožňuje ďalej útočiť s argumentom, že na džihádistov sa prímerie nevzťahuje.
Ruský prezident Vladimir Putin vymenoval podmienky prímeria podľa RT takto: do piatkového poludnia musí každá frakcia záujem o prímerí oznámiť, načo Rusi a Američania spoločne vytýčia, kto drží aké územie. O polnoci na sobotu majú utíchnuť zbrane všetkých strán vrátane sýrskej vlády, ruských síl i koalície vedenej USA.
Avšak Putin taktiež výslovne povedal, že sa prímerie netýka Islamského štátu, Frontu an-Nusrat a „ďalších organizácií, ktoré Bezpečnostná rada OSN pokladá za teroristické“ (zhoduje sa v tom s USA). A výslovne dodal, že útoky na nich budú pokračovať.
OSN síce nevie jednať tak šikovne, aby svoj zoznam teroristických skupín udržiavala úplne aktuálne s ohľadom na dynamiku vnútri desiatok povstaleckých frakcií, Fronta an-Nusrat na ňom však nechýba.
Samotnú intervenciu v Sýrii Moskva oficiálne označila za boj (predovšetkým) proti Islamskému štátu, však v praxi Rusi pragmaticky útočia na protivníkov autokratického režimu Bašára Asada, či už to sú umiernené sekulárne sily či už spomínaná an-Nusrat.
Ostatne aj po minulom pokuse o prímerí z 11. februára mohli podľa Institute for the Study of War Rusi „pokračovať v útokoch na spojencov USA v Aleppe pod zámienkou, že bombardujú alkajdisticku an-Nusrat“. Čo sa tiež dialo, za bezzubých protestov Západu.
