Počnúc revolúciou z roku 1952, kedy dôstojníci zvrhli kráľa, vládne Egyptu. Moc držala aj šestnásť mesiacov po revolúcii z kraja roku 2011.
Armáda je podľa niektorých Egypťanov jediná fungujúce inštitúcie v krajine. Penzionovaní dôstojníci riadia veľké firmy a z radov armády vzišli všetci prezidenti (Gamál Násir, Anwar Sadat i Husní Mubarak). Okrem toho posledného, Muhammada Mursího, ktorý je inžinier a do volieb ho poslalo umiernene islamistické Moslimské bratstvo.
A je to práve Muhammad Murs, kto sa pokúsil znížiť vplyv armády. Respektíve dostať ju pod civilnú kontrolu. Armáda si totiž pôvodne vymiňovala čosi ako nadústavné postavenie. Žiadala napríklad, aby mohla sama rozhodovať o vlastnom rozpočte. Chcela si tiež autonómne vyberať svojho veliteľa a ministra obrany.
Vojaci využili politickej krízy a pozastavili platnosť existujúcej ústavy, ktorú presadilo Moslimské bratstvo spolu s radikálnymi islamistami. A ktorú Egypťania schválili v referende. Možno očakávať, že prepracovaný základný zákon by bol pre vojakov priaznivejší.
Armáda má aj ekonomické záujmy. Podniká nielen v zbrojnom priemysle, ale napríklad aj v poľnohospodárstve, pretože generáli mali za to, že armáda má byť potravinovo sebestačná. Významne sa podieľa aj na výstavbe dopravnej infraštruktúry. A je preto veľkým zamestnávateľom.
