Dali však najavo, že by tajomstvo malo odhaliť aj Švajčiarsko, ktoré v EÚ nie je. Na daňových únikoch firiem i súkromníkov prídu štáty Európskej únie zhruba o bilión eur za rok.
Stane sa z bankového tajomstva len samotná povesť? Na stredajšom summite sa šéfovia vlád 27 krajín priblížili na dosah konca bankového tajomstva. Zásadný bol ústupok Rakúska, v ktorého bankách majú cudzinci uložené 35 miliárd eur, teda desatinu tamojších vkladov.
Rakúsko po rokoch až teraz pripustilo, že by európskym kolegom posielalo dáta o zahraničných majiteľoch účtov. S európskym návrhom „plne súhlasilo“. Znelo by to revolučne, keby si Viedeň a Luxemburg nedali predsa len zásadnú podmienku. Ich ochota spolupracovať sa totiž odvíja od toho, či sa „odhalí“ aj Švajčiarsko.
„Priali by sme si, aby najprv prebehlo rokovanie so Švajčiarskom,“ povedal luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, aj keď to vraj nie je nutná podmienka. „Vo svetle týchto rokovaní sa rozhodneme, ako dúfam, do konca roka,“ cituje ho Reuters.
Švajčiarsko je ich veľký bankový konkurent. Aj keď nie je v EÚ, je pod veľkým tlakom Spojených štátov, ktoré ho dotlačili k poskytovaniu informácií o účtoch Američanov. A teraz túto „indiškrécnisť“ vyžaduje aj Európska únia. „Niet pochýb o tom, že výmena informácií o všetkých druhoch príjmov bude v budúcnosti pravidlom,“ povedala kancelárka Angela Merkelová.
