Chatrče lemovali historickú železničnú trať nazývanú La Petit ceinture, ktorá stojí od polovice 19. storočia.
Francúzska polícia vypratala v stredu nadránom slum na severe Paríža, kde žili Rómovia z Rumunska. Do Francúzska utekajú s vidinou lepšieho života, v provizórnych chatrčiach bez elektriny a vody pritom žijú horšie ako doma. Polícia Rómov núti už pár mesiacov ku sťahovanie.
Pod ulicou Boulevard Ney na okraji Paríža bolo ešte nedávno malé mestečko. Jediné, čo jeho obyvateľov prezrádzalo, bol stúpajúci dym. Chatrče lemovali historickú železničnú trať nazývanú La Petit ceinture (v preklade Malý pásik), ktorá stojí od polovice 19. storočia.
Koridor sa od roku 1934 nepoužíva, a tak sa stal ideálnym útočiskom pre asi šesťdesiat rómskych rodín, ktoré tu vytvorili najväčší slum vo francúzskom hlavnom meste.
Noví obyvatelia svoje provizórne domčeky zostavili zo všetkého čo mali po ruke. V nevyhovujúcich hygienických podmienkach tú žili až štyri stovky ľudí. V príbytkoch topili primitívnym spôsobom a hrozilo nebezpečenstvo požiaru.
Prvý chatrče sa pri koľají objavili už vlani v lete, keď boli Rómovia vysťahovaní zo slumu na severnom predmestí La Courneuve. Ich nové bydlisko však vadilo železničnej spoločnosti SNCF, ktorá historickú trať vlastní.
V Taliansku zažil urážky, tak zvolil Francúzsku
Niektorí obyvatelia sa na zásah polície nachystali, iní ešte v pondelok netušili, čo budú robiť. „Som rád, že odídem, ale kam pôjdem?,“ povedal reportérom VICE News 24 ročný Leonardo Lautaro.
Pochádza z Filiasi, malého mestečka na juhozápade Rumunska, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov kempe. Ďalšie prišli z juhu Rumunska, iní z Bukurešti. Lautaro žil v drevenej chatrči so svojimi rodičmi, starším bratom a osemročnú sestrou. „Sestra tu chodila do školy. Niekedy pomáhame priateľom a snažíme sa zarobiť nejaké peniaze,“ zveril sa Lautaro. Jeho rodina musí týždenne vyjsť s 50 až 60 eurami.
Lautaro do západnej Európy prvýkrát prišiel pred dvoma rokmi. Chvíľu zostal v Taliansku, kde sa mu podarilo nájsť prácu v miestnej pizzerii. „Bolo to náročné, dosť rasizmu,“ opísal. Keď mu jedného dňa niekto zdemoloval byt, vrátil sa do Rumunska, kde vzal svoju rodinu a emigroval znovu – tentoraz do Francúzska.
Mesiace žili v slume u Boulevard Ney a Leonardo teraz nevie, čo budú robiť. V pondelok stál spolu so svojimi otcom a asi dvoma stovkami ďalších Rómov pred radnicou 18. parížskeho okrsku, kde žiadal, aby sa vysťahovanie posunulo aspoň o dva mesiace. Spolu s obyvateľmi La Petite ceinture protestovali aktivisti a pracovníci charity.
„Ľudia si sťažujú na dym, ale títo ľudia nemajú inú možnosť, ako sa udržať v teple a uvariť si,“ nechala sa počuť asi šesťdesiatročná Anne-Marie, ktorá sa o demonštrácii dozvedela na Facebooku.
Magistrát im poskytne ubytovanie na dva týždne
Protesty nepomohli, radnica však sľúbila, že vysťahovaných Rómov ubytuje na dva týždne v hoteloch, aby mali šancu nájsť nové ubytovanie. „Ako si môžu myslieť, že si tieto rodiny počas dvoch týždňov nájdu strechu nad hlavou?“ Rozčuľovala sa Nathalie Jantetová z kresťanskej charity Secours Catholique.
Hotely určené radnicou sú ďaleko od bývalého slumu, v ktorého okolí deti chodili do školy a niektorí dospelí mali blízko prácu. „Mnoho z nich pomáhalo stavať stánky na tržnici, pracovali v stavebníctve, predávali šrot,“ vymenováva Jantetová.
Podľa agentúry AFP rozobrala francúzska polícia v minulom roku po celom území štátu na 111 slumov. Pripravila tak o bývanie viac ako 11-tisíc Rómov. Náhradnej alebo len dočasné bývanie poskytli orgánmi iba v prípade 29 kempingov.
