O pozadí rokovaní pred vrcholnou schôdzkou OSN informoval dnes hospodársky denník Financial Times.
Noviny sa pri tom odvolali na amerických predstaviteľov s tým, že Spojené štáty, podporené Saudskou Arábiou, sa stále nerozhodli prijať návrh dohody, ktorá by mala byť výsledkom summitu v Durbane.
Krajiny sa vlani zhodli na potrebe vytvoriť fond, ktorý by mal každoročne do roku 2020 poskytnúť 100 miliárd dolárov rozvojovým krajinám na boj proti klimatickým zmenám. Výbor OSN schválil minulý mesiac návrh dohody o fonde na rokovaní v Juhoafrickej republike.
Summit OSN v Durbane sa uskutoční od 28. novembra do 9. decembra.
Začiatkom tohto mesiaca vyzval generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vlády bohatých krajín, aby spoločne postupovali pri získavaní prostriedkov na financovanie fondy, ktorému hrozí, že sa stane vyschnutou studňou.
Spojené štáty, na rozdiel od väčšiny západného sveta, nikdy neprijali Kjótsky protokol, ktorý si kladie za cieľ zníženie emisií skleníkových plynov a zastavenie extrémnych výkyvov počasia, narastanie hladiny morí a znižovanie rizík neúrody. Kjótsky protokol, prijatý v roku 1997, vstúpil do platnosti vo februári 2005. V ňom sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percent v porovnaní s rokom 1990. Spojené štáty, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie odstúpili z obáv o negatívny vplyv na americkú ekonomiku.
Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie – krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu. Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku 2008 Európska únia.
Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k medializovaným informáciám o nepodpore klimatickej dohody na summite v Durbane zatiaľ oficiálne nevyjadrilo, upozornila agentúra Reuters.
