Takmer polovicu rozpočtu financuje vláda novým zadlžením. Ale krajina s druhou najsilnejšou ekonomikou na svete si štátny dlh takmer výlučne financuje z vlastných zdrojov.
Krajina musí zabrániť tomu, aby nestratilo dôveru finančných trhov, lebo ak by sa to stalo, drasticky by zvýšili úroky. Japonsko by v tom prípade muselo odvracať finančný kolaps, akému čelí Grécko a niektoré iné krajiny.
Vo finančnom pláne sa uvádza, že do roku 2013 si bude vláda požičiavať ročne 44 biliónov JPY (389,04 miliardy eur). Výdavky by nemali prekročiť 71 biliónov JPY. Na tejto úrovni sú výdavky aj v tomto roku.
Premiér chce riešiť krízu dvoma spôsobmi, stratégiou rastu a hlbokou reformou daňového systému. Zníži zdanenie zisku firiem zo 41 na 25 % a súčasne zvýši daň z obratu, ktorá je teraz len 5 %.
Vláda zrejme začne rokovania o politicky citlivej téme úprav daní rokovať až po voľbách do hornej komory japonského parlamentu, ktoré sa uskutočni 11. júla. Ako stabilne bude môcť kabinet vládnuť, to závisí nielen od výsledku volieb.
Japonsko by malo dosiahnuť tento fiškálny rok prírastok HDP 2,6 %, kým v decembri sa odhadoval jeho vzostup okolo 1,4 %. Ak sa prognóza stane skutočnosťou, druhé najsilnejšie hospodárstvo sveta by malo viac ako 2-% prírastok znovu po troch rokoch.
Vláda bude v nasledujúcich desiatich rokoch investovať do projektov zameraných na ochranu životného prostredia, energetických zariadení, zdravotníckej starostlivosti a starostlivosti o postseniorov. Opatreniami by sa mal vytvoriť dodatočný dopyt 123 biliónov JPY. S ním je spojené vytvorenie 5 miliónov nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti by mala klesnúť z 5 pod 4 %.
Trvalým problémom oživenia japonskej ekonomiky je však pretrvávajúca deflácia, pokles spotrebiteľských cien. Okrem toho dochádza k posilňovaniu kurzu jenu, čo ohrozuje export, ktorý je pre Japonsko životne dôležitý.
VYBERÁME
NAJČÍTANEJŠIE
- Reklama -
