„Namiesto toho prináša zvýšenie niektorých daní, čím obmedzí tvorbu zdrojov, ekonomický rast a tiež budúce príjmy rozpočtov verejnej správy,“ konštatuje sa v stanovisku poslancov OKS, ktorí sú členmi poslaneckého klubu koaličného Mosta-Híd.
Navrhované úspory verejných výdavkov považuje OKS za nedostatočné. „Akékoľvek ďalšie zvyšovanie daní, či už spotrebných alebo miestnych, ako i nárast daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, ostatných samostatne zárobkovo činných osôb a dohodárov, považuje OKS za neprijateľné,“ pokračuje vyhlásenie s tým, že vláda by sa nemala spoliehať na zvýšené príjmy do rozpočtu bez toho, aby sa zamerala na celkový pokles verejných výdavkov. Za nedostatočné považuje OKS aj tempo znižovania deficitu verejných financií v návrhu východísk rozpočtu, ktorý bol vypustení z dnešného rokovania kabinetu.
Predstavitelia OKS sa tak pridali k ďalšej koaličnej strane SaS, ktorá nepodporí žiadne ďalšie zvyšovanie daní. „Myslíme si, že občania Slovenska už dostatočne doplatili na nehorázne šafárenie Roberta Fica (Smer-SD), a preto SaS už nebude súhlasiť so žiadnym zvýšením akýchkoľvek daní,“ oznámil na dnešnej tlačovej konferencii predseda strany Richard Sulík. Reagoval tak podľa vlastných slov na „šumy“ o možnosti zvyšovať dane v súvislosti s prípravou východísk štátneho rozpočtu.
Sulík zároveň zdôraznil, že hoci liberáli odmietajú prípadné ďalšie zvyšovanie daní, uvedomujú si potrebu konsolidácie verejných financií. Možnosti však vidia inde a tie aj mienia podporiť. „Napríklad znižovanie štátnych výdavkov, tiež vidíme priestor v zlepšení správy štátnych aktív, tu sú rôzne dividendy a iné príjmy plynúce z aktív, ktoré vlastní štát. No a tiež si vieme predstaviť rušenie ďalších daňových a odvodových výnimiek, čo okrem vyšších príjmov zvýši daňovú spravodlivosť,“ priblížil predseda SaS.
Deficit verejných financií by mal podľa východísk z dielne ministerstva financií postupne klesať z tohtoročných 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 3,8 % v budúcom roku a 2,9 % v roku 2013. Väčšia váha znižovania deficitu by mala byť na strane výdavkov, kde rezort financií predpokladá úsporu v objeme 435 miliónov eur v porovnaní so situáciou, kedy by vláda neprijímala žiadne racionalizačné opatrenia. Počíta však aj so zvyšovaním príjmov, a to napr. zavedením bankovej dane, zvýšením spotrebnej dane z piva a vína či vďaka vyšším príjmom z hazardných hier. Rozpočet tiež predpokladá nárast dane z nehnuteľností o 50 %, tá je však v kompetencii samospráv.
