Výskum si objednala fínska televízia YLE u agentúry Taloustutkimus, ktorá sleduje napríklad aj priazeň Fínov politickým stranám. Dopytovania sa konali 17. až 20. marca, teda po krymskom referende, v ktorom sa drvivá väčšina hlasujúcich vyslovila pre pričlenenie k Rusku. Anexiu polostrova neskôr ruský prezident Putin dovŕšil svojím podpisom.
Myšlienka vojenskej aliancie dvoch neutrálnych severských krajín však Fínmi delia: zatiaľ čo pre bolo 54% opýtaných, opačný názor zastávalo 36% respondentov, uviedol server DefenseNews. Agentúra sa pýtala zhruba tisícky respondentov.
Niekoľko dní stará správa nadobudla na aktuálnosti so zverejnením slov exporadce ruského prezidenta Putina z rokov 2000-2005 Andreja Illarionov. Ten v rozhovore pre švédsky denník Svenska Dagbladet uviedol, že Putin by v budúcnosti – hoci „nie dnes a nie zajtra“ mohol zatúžiť obnoviť ruskú vládu nad Fínskom, ktorá skončila v roku 1917.
Putin totiž povedal, že boľševici v minulosti robili chyby, pričom za chybu by podľa Illarionov mohol označiť aj to, že ruskí boľševici v roku 1917 deklarovali právo národov ríše na sebaurčenie. Čoho Fíni využili.
Teória, podľa ktorej má Putin zálusk aj území členskej krajiny EÚ znie divoko, hoci odporcovia Ruska môžu namietať, že myšlienka ruskej anexie Krymu bola pred pol rokom tiež nepredstaviteľná. Pravdou ale je, že vo Fínsku sa úvahy o kolektívnej obrane čas od času vynorí, aj keď nie sú hlavnou otázkou dňa.
