Okrem východu Ukrajiny pripadá do úvahy Moldavsko, ktoré má s ruskými separatistami neblahé skúsenosti, alebo Estónsko.
Prvým varovaním pre Estóncov bolo vyhlásenie nemenovaného ruského predstaviteľa, podľa ktorého sa malý baltický stať snaží zabrániť používaniu ruštiny. „Jazyk by nemal slúžiť k segregácii a izolácii určitých skupín,“ povedal ruský diplomat Rade pre ľudské práva OSN v Ženeve podľa zápisnice z rokovania rady.
V Estónsku a Lotyšsku tvoria Rusi zhruba štvrtinu obyvateľstva. Obe krajiny bývali rovnako ako Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, dnes sú všetky tri štáty členmi EÚ aj NATO.
Litva po svojom osamostatnení udelila občianstvo aj Rusom, ktorí do krajiny prišli po roku 1940, keď krajinu zabral Sovietsky zväz. Estónsko a Lotyšsko na rozdiel od Litvy podmieňujú udelenie občianstva znalostí jazyka a histórie. Aj keď obe krajiny po medzinárodnej kritike zo svojich požiadaviek o niečo zľavili, časť tamojších Rusov stále občianstvo nemá.
Práve ochrana Rusov a rusky hovoriaceho obyvateľstva Krymu Rusku poslúžila ako argument pre anexiu čiernomorského polostrova. Podobné výroky na adresu Estónska preto budí obavy z ďalších ruských krokov. Prezidentka Litvy Dalia Grabuskaite ruský postup podľa agentúry Reuters označila za „pokus o použitie brutálnej sily prekresliť hranice európskych štátov a zničiť povojnovú architektúru Európy.“
