Ako piaty na svete vystúpil na Everest bez kyslíka
Za svoj horolezecký vrchol Zoltán Demján považuje prvovýstup na siedmu najvyššiu horu sveta Dhaulágirí v roku 1988.
Legendu slovenského horolezectva preslávilo niekoľko ťažkých výstupov v horách po celom svete. Okrem vynikajúcich výkonov vo Vysokých Tatrách, v Alpách, Pamíre, Ťan-šane, Patagónii či v Himalájach, stál na troch osemtisícovkách.
Z Everestu sa vrátil sám
V rámci historicky prvej československej výpravy vystúpil 15. októbra 1984 na 8848-metrový Mount Everest bez použitia kyslíkového prístroja. Pokoril ho spolu s Jozefom Psotkom (tiež bez kyslíkového prístroja).
Hora im však dopriala len krátke víťazstvo nad sebou. Počas krátkeho pobytu na vrchole netušili, že ich pri zostupe stihne tragédia v podobe smrti Jozefa Psotku. V roku 1984 sa Demján zúčastnil aj výstupu na ďalšiu osemtisícovku Lhoce Šar.
Prvovýstup na Dhaulágirí
Za svoj horolezecký vrchol však považuje prvovýstup na siedmu najvyššiu horu sveta Dhaulágirí v roku 1988, ktorý Medzinárodná horolezecká únia (UIAA) ohodnotila ako najlepší svetový prvovýstup v spomínanom roku.
„Výstup na Dhaulágirí bol pre mňa jednoznačne najvyššou métou, ktorú som v horolezectve zažil. To bol môj vrchol, môj Everest. Zažil som tam úzky, až intímny kontakt s prírodou, dokonca s celým vesmírom. Veľmi intenzívne som cítil, že som jej neoddeliteľnou súčasťou,“ spomínal Demján.
Po nebezpečnom páde s horolezectvom skončil
Keď v roku 2001 vyhlasovali anketu o najlepšieho slovenského horolezca 20. storočia, umiestnil sa na druhom mieste za Pavlom Pochylým.
V tom čase sa už desať rokov extrémnemu horolezectvu nevenoval. Po nebezpečnom páde v americkom Touloumne Meadows s ním zo dňa na deň skončil. „Vtedy som si uvedomil, že to bolo posledné varovanie,“ naznačil.
Demján sa narodil v Bratislave, vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. V rámci profesionálnej kariéry pôsobil ako lektor na horolezeckej škole.
Z vrcholového horolezca sa po roku 1990 stal vrcholový manažér. Absolvoval manažérske kurzy v Japonsku, vo Švajčiarsku a na Slovensku. Dvanásť rokov pôsobil vo vedení cementárne v Rohožníku. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Predsedníctva UIAA.
V súčasnosti je lídrom osobnostných rozvojových programov. Koučuje a prednáša na odborných konferenciách i seminároch.
