Revolúcia však nesplnila všetko, čo sľubovala, a mladí ľudia sú sklamaní. Podliehajú preto propagande islamistov.
Práve v Tunisku začali protesty, ktoré sa neskôr rozšírili do väčšiny arabských krajín. V decembri 2010 sa v meste Sídí Bu Žid upálil dvadsaťšesťročný Muhammad Buazízí. K zúfalému činu pristúpil po tom, čo mu policajti už po niekoľkýkrát zabavili vozík s ovocím a zeleninou. Podľa polície nemal k predaju povolenie. Smrť mladého zeleninára sa stala symbolom revolúcie, ktorá mala krajinu vytrhnúť z chudoby a zbaviť ju nezamestnanosti a represií.
Podarilo sa to však len sčasti. Aj keď vlani do prezidentského kresla zasadol sekulárne prezident Badžo Kájdy as-sabs, mladí ľudia sú stále častejším cieľom náborárom Islamského štátu.
Kým sa o Tunisku často hovorí ako o jedinom úspechu arabskej jari, pretože ho po protestoch nezasiahol chaos ani občianske vojny, severoafrická krajina vládne smutné štatistikou. Absolútne najvyšší počet bojovníkov islamského štátu totiž pochádza práve z nej.
