Najstaršie plastiky vyzerali desivo, ale vojakom vracali tvár

508

Plastické operácie sú v dnešnej dobe úspešne sa rozvíjajúci biznis, zarábajúci na ľudskej túžbe po dokonalosti a večnej mladosti, ale toto odvetvie modernej medicíny pôvodne vzniklo, aby pomohlo zraneným a znetvoreným vojakom z prvej svetovej vojny navrátiť sa do normálneho života. Tento návrat však bol len polovičatý, lebo po operácii ich tváre vyzerali desivo.

Za zakladateľa plastickej chirurgie je považovaný novozélandský lekár Harold Gillies, ktorý sa ako dobrovoľník v radoch belgického Červeného kríža zúčastnil prvej svetovej vojny. Bol zdesený pohľadom na znetvorené tváre vojakov zasiahnutých šrapnelmi, takže keď po vojne prišiel do Anglicka, presvedčil armádu, aby v Cambridgeskej vojenskej nemocnici zriadila oddelenie úrazov tváre. Oddelenie bolo s úspechom otvorené v júni 1917 a v krátkej dobe bola kapacita 1000 lôžok úplne naplnená. Gillies so svojím tímom vykonal 11 tisíc operácií na zhruba 5000 vojakoch a vyvinul rad operačných techník.

Plastika ako škraboška

Britský námorník Walter Yeo je prvou známou osobou, ktorá podstúpila plastickú operáciu. Walter utrpel hrozné zranenia tváre, vrátane straty horných a dolných viečok, keď obsluhoval delá na palube bojovej lodi v roku 1916 počas bitky pri Jutska. V roku 1917 ho operoval sir Harold Gillies, ktorý vyvinul techniku ​​kožných štepov, kedy k zakrytiu poškodených miest používal zdravé kusy kože. Tie Walterovi natiahol cez tvár a oči, takže mladý námorník vyzeral, ako by mal na tvári koženú masku.

Prvá plastika nosa

Priekopnícku operáciu opäť vykonal Harold Gillies. Poručík William M. Spreckley bol jeho 132. pacient. Do nemocnice bol prijatý v januári 1917 vo veku 33 rokov. V bitke pri Ypres prišiel o celý nos. Chirug mu implantoval časť chrupavky pod čelom a tú potom s kusom kože stočil do nosnej dutiny, aby vytvoril nový nos. Časom nové tkanivo s tou starou zrástlo a zaplnila dieru po strele.

Trubicovitá plastika

Willie Vicarage bol prvým pacientom, ktorý podstúpil radikálnu úpravu tváre pomocou techniky zvanej trubicovitá. V čase prvej svetovej vojny ešte neboli známe antibiotiká, takže väčšinou hrozilo, že pri transplantácii tkaniva z jednej časti tela na druhé dôjde k infekcii. Preto Harold Gillies vyrezal kus zdravej kože z krku, ktorého jeden koniec nechal na svojom mieste a ten druhý stočil do trubice a potom prišil na poškodenú tvár. Tým zachoval krvný obeh v tkanive, čo výrazne znížilo riziko infekcie.

Prvá zmena pohlavia

V roku 1939 bol Gilles povýšený do šľachtického stavu a mohol používať titul Sir. Počas 2. svetovej vojny si otvoril súkromnú kliniku, kde školil ďalších lekárov v plastickej chirurgii. V roku 1946 vykonal prvú zmenu pohlavia na transsexuálovi Michaelovi Dillonovi. Ten sa už dlhšiu dobu cítil oveľa lepšie v mužskom šate a nechcel byť ďalej ženou. Najprv podstúpil mastektómiu a potom sa zveril do rúk Harolda Gillies, ktorý predtým rekonštruoval penisy zranených vojakov a operoval intersexuálnych pacientov s nejednoznačnými genitáliami. Dillon podstúpil v rokoch 1946 a 1949 celkom 13 zákrokov. Aby nemocnica zakryla skutočnosť, že išlo o zmenu pohlavia, registrovala pacienta pod diagnózou akútna hypospádia (rázštep močovej trubice).

S Michaelom Dillonom sa začiatkom 50. rokov veľmi spriatelil bývalý britský pilot z 2. svetovej vojny a automobilový pretekár Robert Marshall Cowell. Cowell sa pod jeho vplyvom rozhodol tiež podstúpiť zmenu pohlavia. Dillon, ktorý bol lekár, mu v utajení vykonal trieslovinovú orchiektómiu, pri ktorej mu odstránil semenníky. V tej dobe bol tento zákrok nelegálny. Vagínu mu potom na tele vyrobil a vytvaroval otec plastickej chirurgie Harold Gillies.