Kataryna Čorna, Lenur Veliljajev a Oksana Solopová, ktorí v uplynulých dňoch navštívili Prahu.
„Od novembra, kedy ukrajinská kríza začala, som všetko sledovala a každý deň som si hovorila, že už nemôže byť horšie. A každý deň sa ukazovalo, že môže, „uviedla v rozhovore s ČTK dvadsaťosemročná Kataryna.
„Celá Ukrajina žije v strachu,“
doplnila ju o šesť rokov staršia Oksana. Podľa Lenura je najhoršie, že umierajú nevinní ľudia. „Zomierajú len preto, že si niekde niekto hrá nejaké politické hry,“ dodal dvadsaťsedemročný umelec. On i Oksana teraz žijú v Charkove na východe Ukrajiny, kde všetci traja študovali na Akadémii dizajnu a umenia. Do Českej republiky priviezli ukázať svoje obrazy a ďalšie diela.
Bola to pokojná krajina
Kataryna sa narodila v Simferopole na Kryme do rodiny Krymského Rusa a Ukrajinky z Doneckej oblasti. Aktívne sa zúčastňovala protestov za zachovanie celistvosti Ukrajiny. Po obsadení Krymského polostrova Ruskom a následnom referende odišla do Odesy, pretože pre ňu a jej sestru v jej rodisku už nebolo bezpečne. Jej rodičia v Simferopole žijú aj naďalej.
Ani jedného z umelcov v živote nenapadlo, čo všetko sa v ich krajine môže počas tak krátkej doby stáť. „Ukrajina bola pokojnou krajínou, neboli žiadne vojny. Dokonca keď chcel vtedajší prezident Viktor Janukovyč zmenšiť armádu, nikto proti tomu nič nenamietal, pretože Ukrajina s nikým nebojovala, „opísala Kataryna.
Aj Oksana sa už od vlaňajšieho novembra zúčastnila protestov. „Chodila som na Charkovský Majdan. Boli to protesty proti Janukovyčovmu režimu, proti Sovietskemu zväzu, ktorý sa hlboko usadil v mozgu obyvateľov Ukrajiny. Ale nikto nečakal, že zvrhnutie prezidenta vyústi vo vojnu a nikto to ani nechcel, „uviedla mladá Ukrajinka, ktorá sa narodila v Luhansku, ktorým teraz zmietajú tie najtvrdšie boje. Ako Oksana opisuje, keď v Charkove začali protesty a prvé strety, na jednej z miestnych ulíc stáli na jednej strane demonštranti požadujúci priblíženie k Európskej únii, na druhej stúpenci Ruska.
„Nechcem niekoho uraziť, ale ten rozdiel bol zjavný. Na tej ukrajinskej strane boli inteligentnejší ľudia, profesori z akadémie, študenti, všetci pokojní, usmievaví. Na tej proruskej strane boli ľudia opití, hrubí, ktorí sprosto nadávali. Zo začiatku nám to pripadalo až smiešne, „hovorí Oksana.
Ako ju doplňuje Kataryna, je jasné, že na východe Ukrajiny žije viac prorusky zmýšľajúcich ľudí ako na západe, Krym bol podľa nej vždy ale skôr apolitický. „U nás bol hlavný turizmus a všetko ostatné nám bolo celkom jedno. Môžem sa mýliť, ale prišlo mi, že zo začiatku bola síce veľa ľudí proti Majdanu, ale neboli pre oddelenie sa od Ukrajiny a už vôbec nie pre pripojenie k Rusku, „hovorí.
Nebezpečné farby Ukrajiny
Teraz je podľa Kataryna na Kryme nebezpečné len vyjsť von s ukrajinskou výšivkou alebo stužkou. „Moji rodičia, ktorí chcú, aby sa Krym pripojil späť k Ukrajine, teraz len sedia doma a potichu si tam hovoria Sláva Ukrajine,“ hovorí Ukrajinka s odkazom na jedno z hlavných hesiel počas protestov.
Presne si vraj udalosti pamätá: 23. februára bol v Simferopole na Leninovom námestí proukrajinský míting, kde sa zišlo viac ako 10 000 ľudí. Neďaleko bol vraj aj proruský protest, kde bolo demonštrantov asi len 2000. Za tri dni sa pri Krymskom parlamente spontánne uskutočnila ďalšia proukrajinská demonštrácia s veľkou účasťou. „Pamätám si, že niekedy okolo obeda pricestovalo asi 1000 prorusky orientovaných ľudí zo Sevastopola. A hneď deň potom obsadili krymský parlament a proukrajinské protesty sa zmenšili. Ľudia sa báli, že to skončí zle, že to skončí vojnou, „dodáva Kataryna.
Ako hovorí Lenur, ktorý pochádza z rodiny krymských Tatárov, chápe, že sa Krym stal ruským, ale stále ešte poriadne nerozumie tomu, čo to znamená. „Pre mňa je teraz hlavné, aby v krajine, kde žijem ja a moji rodičia, bol mier, aby sme mohli normálne žiť, pracovať a niečo plánovať,“ dodáva.
Na Kryme miznú ľudia
Kataryna veci vidí trochu inak, jej sestra Nasťa sa na Krym nemôže vôbec vrátiť vzhľadom k svojej aktivistickej minulosti, pretože by jej hrozilo zatknutie. Kedy sa tak opäť stretne so svojimi rodičmi, nie je jasné. „Na Kryme sa síce nestrieľa, ale miznú tam mladí ľudia, ktorí strávia napríklad 20 rokov vo väzení,“ hovorí Kataryna.
Na mysli má svojich priateľov, medzi nimi aj ukrajinského režiséra Olega Sencova, ktorý bol v máji na Kryme zadržaný pre údajnú prípravu teroristických útokov a teraz mu Rusi hrozia až dvadsiatimi rokmi väzenia. „Pritom jeho všetka činnosť bola, že sa zúčastnil Majdanu a pomáhal ukrajinským vojakom v obkľúčených základniach. To všetko sa dialo na Ukrajine, tak ako ho teraz môžu súdiť v Rusku? „Pýta sa Kataryna.
Podľa Lenura sa Ukrajina ocitla uprostred divokej informačnej vojny. „Ja veľmi dobre chápem, že my sme obyčajní ľudia a nie je v našich silách to riešiť na globálnej úrovni. My ale môžeme urobiť to, že nebudeme odpovedať na tie provokácie, ktoré prichádzajú z oboch strán. Čím skôr začnú ľudia myslieť vlastnou hlavou a budú sa riadiť vlastným srdcom, tým skôr sa to zlepší, „myslí si Lenur.
Kde je pravda?
Ani jeden z ukrajinských umelcov vraj nepozná nikoho, kto by teraz bojoval na strane proruských separatistov. Oksana má vraj známeho, ktorý sa jej ozval, že sa stal dobrovoľníkom na strane ukrajinskej armády. Vraj jej vykladal, koľko mu za to sľubujú peňazí. Od iných známych z Luhanskej oblasti ale zase počula, ako tamojší dobrovoľníci na strane armády nedostávajú ani peniaze, ani jedlo a nemajú ani uniformy. „Miestne babičky im tam vraj nosí jedlo. A ja si teda hovorím: Kde je pravda? „Dodáva Oksana. Strach, že sa situácia na Ukrajine môže ešte viac zhoršiť, majú všetci traja. Ako hovorí Kateryna, dokonca ju v jednej chvíli napadlo, že bude musieť z Ukrajiny úplne utiecť. Podobne vraj rozmýšľa veľa Ukrajincov a pred konzulátmi západných krajín sa tvoria dlhé fronty. S prácou je to tiež zlé, ľudia nemajú peniaze a nepremýšľajú o umení, ale rieši základné veci ako je jedlo a kde budú žiť. „Nádej ale nestrácame, dúfame, že čoskoro bude všetko ako predtým. Pre to žijeme, „uzatvárajú traja mladí Ukrajinci.
