Podľa tamojšieho ministerstva obrany by prvé ženy mohli ísť k odvodu v roku 2015. Dôvodom je snaha o rovnoprávnosť.
Kým tendencie ostatných európskych štátov smerujú k profesionálnym armádam, škandinávska krajina sa rozhodla ísť opačným smerom. Zaraďuje sa tak do spoločností hŕstky svetových krajín, kde do armády povolávajú aj ženy. Patrí medzi ne napríklad Kuba, Izrael, Malajzia či Severná Kórea.
„V Nórsku sa zavádza povinná vojenská služba bez rozdielu pohlavia. Stortinget (parlament) žiada vládu, aby čo najskôr predložila návrh na príslušnú zmenu zákona,“ uvádza sa v komuniké nórskeho zákonodarného zboru.
Schválenie zákona je podľa nórskych médií len formalitou, pretože návrh stredoľavej vlády zriadiť povinnú vojenskú službu nezávisle na pohlaví podporujú všetky politické zoskupenia s výnimkou malej Kresťanskej ľudovej strany.
„Je to historický deň,“ vyhlásila podľa denníka Aftenposten nórska ministerka obrany Anne-Grete Stromová-Erichsenová. „A prichádza v týždni, kedy oslavujeme sté výročie udelenia hlasovacieho práva ženám,“ dodala.
Povinná vojenská služba pre ženy v Nórsku je do značnej miery formálne záležitosťou a jej dôvodom nie je nedostatok brancov. Aj pre mužov je branná povinnosť uplatňovaná veľmi mierne. Zo 60 000 mužov, ktorí idú na základe svojho veku k odvodu, je nakoniec do armády ročne vybraltách iba 8 tisíc až 10-tisíc Nórov. Prijatí sú v podstate tí, ktorí majú záujem a dobré výsledky fyzických a psychologických testov.
Nórske ženy majú od roku 1976 právo slúžiť v armáde, v súčasnosti predstavujú asi desať percent regrútov. Pred zavedením povinnej vojenskej služby nezávisle od pohlavia stanovila ministerka obrany za cieľ mať do roku 2020 v radoch armády 20 percent žien.
