V spore o vysoké exportné prebytky Nemecka naznačuje vláda v Berlíne ochotu na kompromis. Informoval o tom v stredu denník Süddeutsche Zeitung (SZ), pričom sa odvolával na interný dokument ministerstva hospodárstva.
V ňom vláda údajne prvýkrát otvorene priznáva, že nadmerné a pretrvávajúce nerovnováhy v obchodných bilanciách krajín môžu ohrozovať stabilitu celej eurozóny.
Prebytok obchodnej bilancie Nemecka dosiahol v roku 2013 takmer 200 miliárd eur a bol najvyšší na svete.
Podľa kritikov ho najväčšia európska ekonomika dosahuje na úkor iných krajín, ktorým rastie ich dlh. Vláda v Berlíne doteraz prebytky obhajovala vysokou konkurencieschopnosťou nemeckých podnikov.
Nemecko vykazovalo deficity obchodnej bilancie iba v prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny a od roku 1952 krajina viac vyváža, ako dováža. Najväčšie obchodné prebytky má Nemecko voči Francúzsku, Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii.
Komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn odmietol výčitky, že spochybňuje nemecký exportný model.
„Nikto nechce Nemecko kritizovať za to, že sa mu darí vyvážať,“ povedal Rehn, ktorý by chcel, aby všetky krajiny únie boli také silné v oblasti produkcie a exportu ako Nemecko. Vysoký prebytok platobnej bilancie je podľa neho znakom konkurencieschopnosti Nemecka. „To je, samozrejme, dobré.“
Rehn však upozornil aj na to, že väčšina nemeckých príjmov sa investuje v zahraničí a v domácej ekonomike sú súkromné a verejné investície nízke.
„Nemecko urobí správne, ak podporí domáce investície a domáci dopyt.“ Komisár EÚ ako konkrétne opatrenia odporučil Berlínu napríklad otvorenie sektora služieb konkurencii alebo podporu domácich investícií. Takéto opatrenia podľa Rehna podporia budúci rast ekonomiky v Nemecku, ale aj v ostatnej Európe.
EK považuje za riziko pre európsku ekonomiku, ak krajina dosahuje prebytky bežného účtu platobnej bilancie nad 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ide o priemer za tri roky. Nemecký prebytok platobnej bilancie vlani prekonal 7 % HDP.
EK našla celkovo v 16 krajinách únie signály ekonomických nerovnováh. V prípade 14 krajín považuje komisia tieto nerovnováhy za potvrdené.
Medzi týmito štátmi sú aj veľké ekonomiky eurozóny Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Brusel od Francúzska a Talianska požaduje štrukturálne reformy a zníženie dlhov. Španielsko musí presadiť reformy a riešiť sociálne témy.
