Tisíce ľudí sa zišli v sydneyskom prístave, aby oslávili štyridsiate výročie jedného z hlavných symbolov Austrálie. Práve 20. októbra 1973 totiž otvorila svoje brány tamojšia operná budova navrhnutá dánskym architekt Jorn Utzon.
„Budova, ako je táto, postavíte len raz za život. Je to jedinečná ukážka pevnej vôle Austrálčanov a ich nadšenie pre vec,“ povedal na slávnostnom zhromaždení pred budovou architektov syn Ján Utzon. Samotný duchovný otec slávnej opery sa štyridsiateho výročia nedožil, zomrel v novembri 2008.
Vrcholní predstavitelia mesta, turisti, ale aj zástupcovia domorodých obyvateľov poňali slávnostné stretnutie vskutku veľkolepo. Nechýbal tradičný kmeňový tanec, posvätný dymový obrad, hra na didgeridoo ani gigantická narodeninová torta.
Oslavy vyvrcholia v nasledujúcich dňoch, keď do mesta zavíta dánsky korunný princ Frederik so svojou austrálskou manželkou.
Opera v Sydney sa začala stavať v roku 1959. Práce trvali 14 rokov a pohltila celkovo 102 miliónov vtedajších austrálskych dolárov, čo by v prepočte na dnešnú menu vyšlo na viac ako miliardu.
Hoci Utzon zvíťazil v regulárnej architektonickej súťaži, narážal počas stavebných prác na rad problémov. Niektoré boli technického rázu, iné čisto politické. Architekt tlakom nakoniec neodolal a v roku 1966 sa na stavbe prestal podieľať.
V budove sú k dispozícii dva sály, zmestí sa do nej až 4200 divákov. Je navyše preslávená svojou perfektnou akustikou. Podľa miestneho denníka The Australian sa v opere konajú každý rok až dve tisícky akcií, ktoré navštevuje viac ako 8 miliónov ľudí. Od júna 2007 je na zozname UNESCO. Stala sa tak vôbec prvou stavbou, ktorá sa medzi svetovým kultúrnym dedičstvom ocitla ešte za života svojho architekta.
