O to už ale tisícom ľudí nejde. Brazília sa v uplynulých rokoch výrazne rozvinula, služby však zostávajú na úrovni tretej krajiny. A mladí sa rozhodli povedať dosť.
Brazílčania sa mohutným protestom dlhé roky vyhýbali. Niet divu. Juhoamerická krajina v uplynulých rokoch žiarila. Ekonomicky sa drala dopredu, HDP utešene rok čo rok vzrastalo v priemere o štyri percentá a chudoba sa naopak znižovala. Vďaka sociálnym programom brazílskych lídrov, predovšetkým bývalého prezidenta Lula da Silvu, sa v uplynulej dekáde podarilo vytiahnuť z chudoby na 30 miliónov ľudí.
Od minulého týždňa sa však brazílska veľkomesta búria. Schádzajú sa v nich desiatky tisíc ľudí a volajú po „lepšej Brazílii“, starostovia posielajú na demonštrantov políciu so slzným plynom a vláda uvažuje o nasadení vojakov. Niečo také Brazília zažila naposledy pred dvadsiatimi rokmi, kedy sa ľudia vzbúrili proti korupčnej kauze Fernanda collar, prvého demokraticky zvoleného prezidenta po ére vojenskej diktatúry.
Všetko pritom začalo vlastne celkom banálne: nepatrným zvýšením cien za cestovné v Sao Paule, meste, ktoré má viac obyvateľov ako celá Slovenská republika. Miestni to rozhnevalo, s verejnou dopravou totiž majú veľa problémov. Cesta do práce im mnohokrát zaberie štyri päť hodín, v autobusoch býva obrovská tlačenica a cestovné je tak drahé, že mnoho ľudí z periférie nikdy nenavštívili centrum.
Protesty sa však čoskoro preliali do ďalších brazílskych veľkomiest a na „lístky“ štart sa už bezmála zabudlo. „Je to o celej Brazílii, bojujeme proti korupcii. Trpíme už toľko rokov,“ povedala americkej stanici CNN Tainara Freitasová. „Tento rok sme povstali. Prebudili sme sa. Sme v uliciach, rovnako ako ľudia v Turecku a v Grécku. To oni nás prebudili,“ vysvetlila tridsaťročná brazílska učiteľka.
