Zisky z predaja zakázaných látok mali nielen prisypať státisíce dolárov do pokladnice KĽDR, ale tiež preukázať oddanosť diplomatov komunistickému režimu.
Severná Kórea vybavila svojích zahraničných diplomatov rovno dvadsiatimi kilogramami bližšie nešpecifikovaných drog na osobu. Pokyn znel jasne: drogy predajte na ulici a zarobte aspoň 300 tisíc dolárov.
Už tak neuveriteľnú správu juhokórejského tlače korunuje dôvod, prečo KĽDR po svojich diplomatoch predaj drog požaduje. Odsunutie diplomatických záležitostí na vedľajšiu koľaj im bolo nakázáno preto, aby predajom drog preukázali svoju vernosť režimu a oslávili tak nadchádzajúce narodeniny otca modernej KĽDR Kim Ir-sena, píše juhokórejský server chosun.com.
Pri priemernom počte desiatich pracovníkov na jednu zahraničnú misiu by severokórejskí diplomati mohli do štátnej kasy prisypať z jednej krajiny až tri milióny dolárov.
Drogy ako zdroj luxusu
Snaha o expanziu predaja severokórejských drog do zahraničia je podľa pozorovateľov len logickým vyústením predchádzajúceho vývoja vnútroštátneho obchodu so zakázanými látkami. KĽDR je totiž vyhlásená produkciou štátom vyrábaných drog, najmä metamfetamínu, ktorý následne vyváža aj do Číny.
Zúfalé snahy o získanie zahraničnej meny v hotovosti možno pripočítať súčasnej ekonomickej izolácii KĽDR. Väčšina krajiny žije v absolútnej chudobe, Pchjongjang potom funguje na princípoch oddelené ekonomiky, ktorá má zabezpečiť severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi život v luxuse. Len na vývoze štátom produkovaných drog KĽDR za rok zarobí až 200 miliónov dolárov.
Drogová produkcie však pomaly, ale isto začína priamo ovplyvňovať miestnych obyvateľov. Tí totiž nemajú takmer žiadny prístup k základným liekom, ale drogy, ktorým familiárne hovoria „ľad“, si môžu obstarať pomerne jednoducho. Nie je výnimkou, že ľudia metamfetamín používajú ako liek na chronické choroby alebo rakovinu.
