PREZIDENT: Daňový základ sa už nebude dať znížiť o príspevok do tretieho piliera

Medzi zmeny, ktoré právna norma prináša, patrí napríklad zákaz práce pre predčasných dôchodcov, zrušenie možnosti znižovať si daňový základ o príspevky do tretieho piliera či zmeny pri podmienkach čerpania nemocenskej dávky.
Občania SR, ktorí majú príjem zo zárobkovej činnosti zdaňovaný ako zo závislej činnosti, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, budú musieť platiť poistné na sociálne poistenie. Mal by sa zjednotiť aj návrh na platenie tohto poistného s určením jednotného maximálneho vymeriavacieho základu. Zároveň sa plnenie zdaňované ako príjem zo závislej činnosti, ktoré bude vyplatené po zániku poistenia, zahrnie do vymeriavacieho základu poistného.
Po novom nebudú môcť predčasní dôchodcovia pracovať a poberať aj dávku od štátu. „Navrhuje sa nevyplácanie predčasného starobného dôchodku jeho poberateľom, ktorí súčasne vykonávajú zárobkovú činnosť, ako jedno z opatrení na finančnú stabilizáciu základného fondu dôchodkového poistenia,“ vysvetlil predkladateľ.
Nemocenské dávky tiež očakávajú zmeny. „V záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na vyplácanie týchto dávok sa navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných 42 na 7 dní,“ konštatuje sa v novele. Tá zároveň zavádza, že nárok na túto dávku vznikne iba v prípade neexistencie nároku na plnenie zdaňované ako príjem.
Zmenou spomínaného zákona má verejná správa získať viac ako 212 miliónov eur. Pozitívny dosah to však má mať podľa prepočtov rezortu práce iba na Sociálnu poisťovňu, a to v objeme 335,29 milióna eur. Samospráva má na príjmoch naopak stratiť 26,49 milióna eur a štátna správa 22,03 milióna eur. Štátne peniaze sa znížia aj výdavkami v sume 34,43 milióna eur.
„Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, keďže príjmy z rozširovania základní pre výpočet odvodov sú výrazne vyššie ako predpokladaný nárast výdavkov z dôvodu vzniku nároku na dávky zo systému sociálneho poistenia,“ konštatuje ministerstvo. Naopak, vplyv na podnikateľov má byť mierne negatívny, tak ako aj na hospodárenie občanov. „Veľkosť vplyvu závisí od počtu opatrení, ktoré sa danej domácnosti dotýkajú,“ dodáva ministerstvo.