pôvodne tam mala byť aj Ukrajina so 46 miliónmi obyvateľov, ktorý má vzniknúť 1. januára 2015, má byť po Európskej únii, Spojených štátoch a Číne ďalším centrom svetovej ekonomiky.
Šéf Kremľa Vladimir Putin pri podpise označil vznik EAHU za „epochálny udalosť“. Vznik rusko-kazašsko-bieloruskej colnej únie a jednotného trhu majú do konca roka potvrdiť parlamentmi všetkých troch signatárskych krajín, čo sa považuje za formalitu. Ešte tento rok by sa k paktu mali pripojiť Kirgizsko a Arménsko. Iniciátor únie Rusko dúfa, že nasledovať budú ďalšie postsovietske štáty.
Celkový hrubý domáci produkt troch integrovaných ekonomík dosahuje sumu 2,7 bilióna dolárov. Kľúčovú úlohu v novom zoskupení bude hrať podľa očakávania Rusko. Zmluva predpokladá voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl a koordináciu rozvoja kľúčových hospodárskych sektorov. Hlavným výkonným orgánom sa stane Eurázijská hospodárska komisia.
Bez Ukrajiny pôjde len o torzo
Rusko dlho dúfalo, že členom EAHU bude aj Ukrajina ; podľa niektorých ruských hospodárskych expertov bez Kyjeva je únia obyčajným torzom. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa síce vlani v prospech hospodárskych zväzkov s Ruskom vzdal pripravovaného pridružení Ukrajiny k EÚ, avšak jeho februárový pád aproximácii Moskvy a Kyjeva zastavil.
Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev spája nové zoskupenie s nádejou, že sa z hospodárskeho strediska Kazachstanu Almaty stane svetové finančné centrum. Sídlom finančného regulátora EAHU bude práve Kazachstan. Najvyšší súd EAHU má mať svoje sídlo v Bielorusku, Eurázijská hospodárska komisia bude ako hlavný výkonný orgán úradovať v Rusku.
Spoločná mena zatiaľ nebude
Podľa ruských ekonómov je podstatou EAHU nielen colnej únie, ktorá medzi zúčastnenými krajinami funguje už od roku 2010, ale aj koordinácia finančných systémov a regulácia hospodárskej politiky v priemysle, poľnohospodárstve a doprave. Zavedenie jednotnej meny a vytvorenie jednotného energetického trhu zatiaľ pakt nepredpokladá.
O voľný trh s plynom a ropou má podľa minských médií záujem hlavne Bielorusko, ktoré je na ruských energetických surovinách na rozdiel od Kazachstanu plne závislé.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko má podľa agentúry Interfax voči zmluve určité výhrady. Dokument dnes však označil za prijateľný kompromis. Bielorusko si počas prípravy zmluvy sťažovalo, že Moskva sa snaží „nalinkovať“ nielen formy hospodárskej spolupráce, ale aj politický život zúčastnených štátov.
Rovnaké obavy mal údajne aj Kazachstan. Vo štvrtok ale Nazarbajev vyhlásil, že zmluva o vzniku EAHU je „dobre vyvážený dokument, ktorý rešpektuje záujmy všetkých troch štátov“.
