Podľa analytikov sa manévrovací priestor ruského prezidenta Vladimira Putina postupne zmenšuje, žiadne zo zvolených riešenie sa však nezaobíde bez výrazných strát.
Kremeľ v posledných dňoch mlčí a zvažuje argumenty pre a proti vojne. Čím viac sa stenčuje územie ovládané separatistami, tým viac stúpa tlak na Vladimira Putina, aby sa rozhodol: vojna, alebo mier s Ukrajinou?
Ukrajinská ofenzíva Rusko prekvapila. Putin a jeho diplomati si boli do poslednej chvíle istí, že ukrajinský prezident Petro Porošenko zase predĺži prímerie, čo dovolí zmeniť Donbas v ukrajinskej Podnesterskej. Namiesto toho začala ukrajinská ofenzíva a behom pár desiatok hodín povstalci prišli o Slavyanskaya, Kramatorsk a ďalšie miesta na severe Doneckej oblasti. Bol to prvý veľký úspech Ukrajincov od dobytia mariupol v polovici júna.
Poľská spravodajská televízia TVN 24 uviedla, že prevzatie iniciatívy vládnymi silami a zatlačenie separatistov do defenzívy bolo možné vďaka hlbokým zmenám vo vedení operácie. Prvé plody priniesla previerka tajných služieb a armády a fakt, že Porošenko dal prednosť pravidelnej armáde, ktorá je menej infiltrovaná Rusmi.
Dobrovoľníci a Národná garda sú teraz na druhom mieste, ťarchu bojov prevzali elitné armádne jednotky. Rozhodujú vojaci, a nie SBU, a hneď je vidieť, že povstalci majú menej informácií. Zmeny spečatila Porošenkovo rozhodnutie o výmene ministra obrany a šéfa generálneho štábu.
Rusko teraz volá po okamžitom prímerí a snaží sa urobiť všetko, aby presvedčilo Berlín a Paríž k tak silnému tlaku na Kyjev, aby bitku v Donbasu prerušil. Cieľom je urobiť Putina mierotvorcu, a tým ho aj uchrániť pred novými sankciami, aj pred nespokojnosťou radikálov a nacionalistov v Rusku.
Pozoruhodné zomknutie ruskej spoločnosti okolo režime kvôli triumfu na Kryme má totiž krehké základy. Ruský prezident má teraz oveľa zúženější manévrovací priestor než v marci, v apríli aj v máji.
