Podľa predsedu ústavnoprávneho výboru má návrh zákona ochrániť suverenitu krajiny, sankcie podľa neho musia byť obojstranné.
„Zákon má prezidentovi a vláde umožniť ochranu našej zvrchovanosti pred útokmi,“ povedal predseda ústavnoprávneho výboru Rady federácie Andrej Klišas agentúre RIA Novosti. Možnosť konfiškácie majetku by podľa neho mal umožniť samostatný federálny zákon. „Akékoľvek sankcie musia byť obojstranné,“ povedal Klišas.
Poslanci podľa neho starostlivo skúmajú, nakoľko návrh zákona zodpovedá ruskej ústave. „O tom, že je v súlade s európskymi normami, nepochybujeme,“ povedal Klišas. „Stačí pripomenúť prípad Cypru, kedy bolo zabavenie majetku jednou z podmienok pomoci Európskej únie.“
Západ zvažuje sankcie proti Rusku po vpáde ruských jednotiek na ukrajinský Krym. Americký minister zahraničia varoval, že sa Rusko kvôli svojej vojenskej intervencii na Kryme môže pocítiť izoláciu. Medzi najčastejšie spomínaná opatrenia patrí zákaz vydávania víz, zmrazenie kont zodpovedných ruských činiteľov, prípadne ruských inštitúcií. EÚ uvažuje o tom, že preruší rokovania s Ruskom o liberalizácii vízového režimu a o pripravovanej dohode medzi EÚ a Ruskom.
O tvrdej reakcii na akékoľvek západné sankcie hovorila Moskva už v utorok. Prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii označil hrozby sankciami za „škodlivé a kontraproduktívne“. Hovorca ruského ministerstva zahraničia vyhlásil, že Moskva na prípadné sankcie odpovie, „a to nie nevyhnutne zrkadlovo“.
Putinov ekonomický poradca Sergej Glazjev sa nechal počuť, že ak Spojené štáty vyhlási kvôli invázii na Krym voči Rusku sankcie, Moskva sa možno vzdá dolára ako rezervnej meny a prestane splácať dlhy americkým bankám. Od jeho slov sa neskôr Kremeľ dištancoval.
