Učebnica akcentuje židovský charakter Izraela, potláča úlohu arabskej kultúry a zanedbáva kontext vraždy bývalého premiéra Jicchaka Rabina.
Učebnica o viac ako 500 stranách s názvom Byť občanom Izraela vznikala päť rokov. Je určená k výučbe v sekulárnych, nie náboženských školách, ale podľa kritikov sa obsahom približuje rétorike používané v náboženskom školstva.
V úvode sa venuje vyhlásenie nezávislého Izraela. Autori sa domnievajú, že keď Dávid ben Gurion v máji 1948 slávnostne prečítal deklaráciu nezávislosti, opomenul spomenúť, že „židovský národ má právo založiť vlastný štát na pôde Izraela, pretože mu to prisľúbil Boh“. Táto pasáž je rozvedená a obsahuje tiež citát z biblie.
V tejto časti učebnice sa rozoberá izraelský nacionalizmus ako identifikácia s židovským národom a opakuje sa, že tento fakt nie je v rozpore s demokratickým princípom. Niekoľkokrát sa v učebnici hovorí o holokauste, ktorý je označovaný za ďalší ospravedlnenie vytvorenie štátu.
V pasážach o nežidovskom obyvateľstvu sa učebnica venuje „Arabom, drúzom a Čerkesom“, pričom pasáž popisujúcich drúzy je najdlhšia. Títo obyvatelia slúžia v izraelskej armáde, vyznávajú islam, ale učebnice sa nezmieňuje o ich miestu v arabskej spoločnosti. Asi 20 percent z viac ako ôsmich miliónov Izraelčanov sú Arabi.
