Doteraz sa zástupcovia oboch pohlaví smeli u najposvätnejšieho miesta judaizmu modliť iba oddelene. Skupiny neortodoxných židov o vyhradenie miesta pre spoločnú modlitbu usilovali niekoľko desiatok rokov. Uspôsobenie nového priestoru zaberie vraj asi rok.
Podľa agentúry Reuters chcel izraelský premiér Benjamin Netanjahu prijatím nového opatrenia vyjsť v ústrety predovšetkým americkým židom, ktorí hrajú kľúčovú úlohu v politike USA voči Izraelu a ktorí väčšinou nie sú ortodoxní. Proti spoločným modlitbám žien a mužov u Múru nárekov sa naopak postavili nacionalistickí a ultraortodoxní členovia Netajnahuovho kabinetu.
Múr nárekov patrí do okrsku takzvanej Chrámovej hory v jeruzalemskom Starom meste. Na hore v súčasnosti stoja predovšetkým islamske svätyne: Skalný dóm a mešita Al-Aksá. Časť západnej steny Chrámovej hory tvoria práve Múr nárekov, ktorá je pozostatkom jeruzalemského židovského Chrámu.
Spor o režim Chrámovej hory je jedným z dôvodov súčasnej vlny násilia v Izraeli a na okupovanom Západnom brehu Jordánu. V poslednej dobe na horu prichádzalo čoraz viac Židov, ktorí majú podľa dlhodobého dojednania právo miesto len navštevovať, ale nie sa tam modliť. Z rastúceho počtu prichádzajúcich Palestínčania usúdili, že Izrael chce doterajší režim zmeniť a povoliť tam aj židovskej modlitby, čo by považovali za znesvätenie.
