Z vtedy unesených 25 ľudí je jediný, komu sa podarilo utiecť. KĽDR stále drží takmer 500 Juhokórejčanov, podľa nej tu však zostávajú dobrovoľne.
Čon z KĽDR utiekol na začiatku augusta a spočiatku sa skrýval v zahraničí, konkrétna krajina však nie je známa. Zo svojho úkrytu poslal list juhokórejskej prezidentke Pak Kun-hje, ktorú požiadal o pomoc pri návrate. Po skončení vyšetrovania, ktoré práve prebieha, bude Čon môcť odísť k svojej rodine, uviedla juhokórejská agentúra Yonhap.
Únosy sú dlhodobo jedným z veľkých tém diskusií medzi oboma časťami kórejského polostrova. Ich obete často využíva propaganda, sám Kim Ir-Sen sa netajil tým, že Juhokórejčanov potrebuje pre povojnovú obnovu.
Počas kórejskej vojny v roku 1953 Severná Kórea uniesla asi 85 000 Juhokórejčanov, po skončení vojny však únosy ďalej pokračovali. Podľa odhadov Južnej Kórey sa ich obeťami stalo ďalších 3 800 ľudí, väčšina zmizla v 70. rokoch. Často sú to rybári, ktoré Sever uniesol na mori, a aj keď KĽDR väčšinu už prepustila, stále zadržiava asi 480 Juhokórejčanov.
Pchjongjang trvá na tom, že žiadni Juhokórejčania unesení neboli a všetci na území Severnej Kórey zostávajú dobrovoľne. Príbuzní z Juhu s nimi však nemôžu nijako komunikovať.
