Obama totiž v rámci „masového interview“ odpovedal iba na osem otázok publika, aj z tých štyri položili prítomní zamestnanci Facebooku.
Stretnutie, ktoré sa začalo o 23.00 h SELČ, bolo prenášané do celého sveta. Kto chcel položiť otázku, mohol napísať priamo na osobitne vytvorenú stránku na Facebooku, alebo tak urobiť cez formulár na webe Bieleho domu. O položených otázkach však rozhodol Facebook.
Podujatie pred niekoľkými stovkami svojich zamestnancov moderoval osobne jeden zo zakladateľov Facebooku Mark Zuckerberg, inak jeden z najbohatších Američanov, ktorého majetok odhaduje časopis Forbes na 13,5 miliardy dolárov. „Som nervózny. Veď tu máme prezidenta Spojených štátov,“ priznal sa na úvod 26-ročný Zuckerberg, ktorý svoje typické tričko alebo sveter a džínsy tentoraz vymenil za bielu košeľu a kravatu.
Obama to hneď využil a poznamenal: „Moje meno je Barack Obama a ja som ten chlapík, ktorý Marka prinútil nosiť košeľu a kravatu.“ Následne si vyzliekol svoje sako, vyhrnul rukávy na košeli a to isté navrhol aj Zuckerbergovi.
Hlavnými témami diskusie mali byť znižovanie dlhu a hospodárska politika. Prvú otázku položil sám Mark Zuckerberg: „V ktorých oblastiach sa môže škrtať a šetriť?“ Obama v odpovedi, ktorá sa premenila na takmer 15-minútový monológ, zopakoval svoje známe pozície, že dlhy sa znižujú škrtmi vo výdavkoch, ale nie na úkor mladých a starších ľudí, a zvýšením daní pre bohatých.
Diskusia o znížení dlhu sa dostala do centra politickej diskusie pred prezidentskými voľbami v roku 2012 najneskôr po tom, čo ratingová agentúra Standard & Poor’s znížila 18. apríla Spojeným štátom výhľad ratingu dlhodobých záväzkov zo stabilného na negatívny, ale zatiaľ ho ponechala na pôvodnej najvyššej úrovni AAA, na ktorej je od 1. januára 1941. Obama chce znížiť deficit v nasledujúcich 12 rokoch o štyri bilióny dolárov úsporami a zvýšením daní pre bohatých, čo však odmietajú republikáni, podľa ktorých by došlo k utlmeniu hospodárskeho rastu.
Obama hovoril aj o boji o reformu systému zdravotnej starostlivosti, o vzdelaní a imigračnej politike. Na chvíľu zaváhal len pri poslednej otázke, keď používateľ Facebooku chcel vedieť, čo by zo svojho doterajšieho pôsobenia v prezidentskej funkcii urobil inak. Obama povedal, že sa mu nie vždy podarilo vysvetliť vecné problémy alebo politické ciele tak, ako by si želal. Otázku nakoniec otočil v tom zmysle, že by ho viac zaujímalo, čo ešte musí urobiť – a odpoveď skončil požiadavkou, aby veľké ropné spoločnosti ako Exxon a Shell platili vyššie dane.
Počas asi 70-minútovej akcie dostal Obama celkom osem otázok – štyri od zamestnancov Facebooku v sále a štyri od používateľov internetu. Otázky z internetu prečítal Mark Zuckerberg.
Do diskusie sa zapojilo okolo 45.000 používateľov Facebooku, ale mnohí boli sklamaní, že z ich radov boli nakoniec vybrané len štyri otázky. „Prečo bolo toľko otázok od zamestnancov Facebooku?“ pýtal sa jeden používateľ. „Prezident by mal hovoriť s ľuďmi a nie so zamestnancami koncernu, ktorý akciu sponzoruje.“
Na záver Zuckerberg daroval Obamovi sveter s kapucňou a nápisom „Facebook“.
Prezident USA sa účasťou na tomto podujatí takpovediac vrátil k svojim koreňom, pretože v roku 2008 v prezidentskej kampani využil internet ako žiadny iný kandidát pred ním. Týmto spôsobom získal veľa sponzorských darov a mladých priaznivcov, ktorí významne prispel k jeho víťazstvu. Medzičasom ale veľa z nich cíti sklamanie a rozčarovanie.
Obamovo vystúpenie sa tak dá chápať ako pokus získať späť mladých voličov. Či sa mu podarilo, sa ešte len uvidí. Prvé reakcie na internete boli rôznorodé. Komentáre Obamových priaznivcov boli samozrejme pozitívne, ale dosť bolo aj názorov, že išlo o obyčajnú šou, ktorá priniesla len málo odpovedí na kritické otázky.
