Komunistická krajina, ktorá veriacích dlhodobo prenasleduje, je tak dnes pre moslimky paradoxne jednou z najliberálnejších.
Mešita Wang-ťia je zrejme najdlhšie fungujúcou ženskou mešitou v východočínskom meste Kchaj-feng. Postavili ju už v roku 1820. Modlitebná miestnosť, ktorá pojme maximálne päťdesiat ľudí, vyzerá ako priestranná obývacia izba plná kobercov a stoličiek. Tichú mešitu často rozoznieva len spev imámky Kuo Ťing-fangové.
Imámka svoju profesiu „zdedila“ po otcovi, ktorý viedol neďalekú mužskú mešitu. Ženské mešity sú podľa nej čínskou tradíciou, najmä v provincii Che-nan, kde ich v súčasnosti fungujú desiatky. Modlitebne podľa Ťing-fangové predtým slúžili hlavne ako školy, mešitami sa stali až v 18. storočí. Výučba v nich však zostáva dôležitá aj naďalej, uvádza stanica BBC.
„Keď boli naše matky ešte dievčatá, bolo to jediné miesto, kde mohli chudobné moslimské ženy získať vzdelanie. V niektorých miestach moslimského sveta to nie je povolené, ale tu si myslíme, že je to dobrá vec. Ženy tu majú od roku 1949 lepšie postavenie a toto je jeho súčasťou,“ spomína rok vzniku Čínskej ľudovej republiky jedna z veriacich.
Islam má v Číne dlhú históriu, prvé zmienky o ňom pochádzajú už zo 7. storočia, rovnako ako o kresťanstve. Moslimská komunita bola v krajine vítaná až do konca 14. storočia, kedy sa dynastie Ming snažila zbaviť všetkých ľudí, ktorí nepatrili k najväčšej etnickej skupine Chanov.
Moslimovia stratili právo brať sa medzi sebou a do manželstva mohli vstupovať len s Anny. Ich potomkovia sú dnes známi ako Chuejovia, etnická skupina moslimov.
