Depresia vysťahovaných obyvateľov už si tam paradoxne vyžiadali viac životov ako samotné zemetrasenie a cunami.
Prefektúra Fukušima nepatrila k oblastiam, kde zemetrasenie a následná prílivová vlna zasiahla najväčšou silou. Z celkového počtu viac ako 18 tisíc obetí odtiaľ pochádzala menej ako desatina. Najviac mŕtvych hlásili pobrežné mestá prefektúr Mijagi a Iwate. Symbolom tragických udalostí z marca 2011 sa však napriek tomu stala práve Fukušima.
Na jej pobreží totiž stojí dvojica jadrových elektrární a najmä tá menšie z nich, Fukušimu II, jarné cunami vážne poškodila. Tri zo štyroch reaktorov začali hroziť jadrovou katastrofou a s únikmy radiácie sa Japonci stretávajú dodnes. Zatiaľ posledný zaznamenali prevádzkovatelia elektrárne v nedelu.
Japonské úrady nariadili okamžitú evakuáciu širokého okolia elektrárne, svoje domovy muselo opustiť vyše 150 tisíc obyvateľov prefektúry. Z kedysi dvadsaťtisícovéj Namie sa stalo mesto duchov, nútené vysťahovanie sa dotklo aj vidieka.
