V gréckom hlavnom meste uviazli po uzavretí balkánskej trasy tisíce ľudí. Po Aténach vyrastajú v metropole stanové mestečká a vláda sa snaží organizovať na predmestiach provizórne utečenecké tábory. Úrady ich v meste evidujú celkom sedem.
Prvý, na ktorý migranti narazia po vystúpení z trajektu, leží v prístave Pireus. Počas posledných dní tú vyrástlo stanové mestečko. Migranti po vystúpení z trajektov sedia na betóne u svojich batožín, niektorí na rampe u opustenéj haly začínajú rozbaľovať stany. Od mora ostro fúka.
Niektorí tu žijú už tretí týždeň. Dvadsaťpäťročný Mustafa je tu už štyri dni, čo je pätina času, ktorý mu zabrala celá cesta z Afganistanu. „Pôjdem do ktorejkoľvek krajiny, ktorá ma prijme,“ hovorí rozhodne muž.
V prístave sa o migrantov stará niekoľko humanitárnych organizácií. Rozdáva sa jedlo a Červený kríž tu má ošetrovňu.
Horšia situácia panuje na druhej strane mesta v odľahlej štvrti pri stanici metra Elliniko. Vysídlenci tu žijú v priestoroch chátrajúceho letiska, ktoré bolo uzavreté pred pätnástimi rokmi.
V budove s rozbitými oknami a odpadkamy všade okolo žije 1400 ľudí. Na rozdiel od zavedených táborov tú zatiaľ chýba dostatočné zázemie. „Funguje to tu ešte len trinásť dní. Sú tu zaseknutí kvôli niektorým vládam Európy, ako je napríklad tá vaša,“ rypla si do Slovenskej republiky Chara Stagouová, ktorú grécka vláda poverila vedením tábora.
Jej práca nie je jednoduchá. Aby tábor poskytoval únosné podmienky stovkám ľudí, je potrebné toho veľa vybudovať. Zatiaľ stojí pri vchode len niekoľko mobilných toaliet, žiadne stany s humanitárnou pomocou alebo obytné bunky tú vidieť nie sú.
